Inątalácia systému Debian GNU/Linux 2.2 na architektúre Motorola 680x0
----------------------------------------------------------------------
Bruce Perens
Sven Rudolph
Igor Grobman
James Treacy
Adam Di Carlo
verzia 2.2.19, 22 November, 2000
-------------------------------------------------------------------------------
Zhrnutie
--------
Dokument obsahuje návod na inątaláciu systému Debian GNU/Linux 2.2, na
počítačoch Motorola 680x0 (``m68k''). Nájdete v ňom takisto odkazy na
ďaµąiu dokumentáciu. Návod _nie je_ určený pre uľívateµov s uľ
nainątalovaným systémom, pokiaµ chcete prejs» k novąej verzii
distribúcie, pozrite sa na Debian 2.2 Release Notes
(http://www.debian.org/releases/2.2/m68k/release-notes/).
Autorské práva
--------------
Dokument môľe by» ąírený a upravovaný pri dodrľaní podmienok licencie
GNU General Public License.
(C) 1996 Bruce Perens
(C) 1996, 1997 Sven Rudolph
(C) 1998 Igor Grobman, James Treacy
(C) 1998-2000 Adam Di Carlo
Tento dokument je voµne ąíriteµný, môľete ho distribuova» alebo
pozmeni» za podmienok uvedených v licencii GNU General Public Licence
verzie 2 alebo neskorąej; publikovanej v Free Software Foundation.
Dokument je distribuovaný s nádejou, ľe je uľitočný, ale nevz»ahujú sa
naň _akékoµvek záruky_, dokonca ani záruka predpokladaná pre zakúpený
tovar a jeho vhodnos» pre daný účel. Podrobnosti sú v licencii GNU
General Public License.
Licenciu GNU General Public License nájdete v distribúcii Debian v
súbore `/usr/doc/copyright/GPL' alebo na WWW GNU
(http://www.gnu.org/copyleft/gpl.html). Môľete o ňu poľiada» dopisom
na adresu Free Software Foundation, Inc., 59 Temple Place - Suite 330,
Boston, MA 02111-1307, USA.
Poľadujeme, aby v dielach odvodených od tohto dokumentu bol uvedený
Debian a autori tohto dokumentu. Pokiaµ pozmeníte a vylepąíte tento
návod, oboznámte o tom autorov zaslaním správy na adresu
<debian-boot@lists.debian.org>.
-------------------------------------------------------------------------------
Obsah
-----
1. Vitajte v Debiane
1.1. Získanie najnovąej verzie tohto dokumentu
1.2. Usporiadanie inątalačného návodu
1.3. VAROVANIE: Tento dokument nie je kompletný
1.4. O licenčných podmienkach
2. Poľiadavky na počítač
2.1. Podporované zariadenia
2.2. Inątalačné médiá
2.3. Poľiadavky na pamä» a diskový priestor
2.4. Ostatné zariadenia
2.5. Hardware určený pre GNU/Linux
3. Kým začnete
3.1. Záloha dát
3.2. Ďalej budete potrebova»
3.3. Predinątalačné nastavenie hardvéru a operačného systému
4. Rozdeµovanie disku
4.1. Pozadie
4.2. Plánovanie pouľívania systému
4.3. Názvy zariadení v Linuxe
4.4. Doporučené rozdelenie disku
4.5. Príklady
4.6. Rozdelenie disku pred inątaláciou Debianu
5. Postupy pri inątalácii Debianu
5.1. Úvod
5.2. Voµba inątalačného média
5.3. Popis súborov inątalačného systému
5.4. Inątalácia z pevného disku
5.5. Inątalácia z CD-ROM
5.6. Zavedenie z `tftp'
5.7. Inątalácia z NFS
5.8. Inątalovanie z diskiet
5.9. Inątalácia základného systému z diskiet
5.10. Zápis obrazov diskov na diskety
6. Natiahnutie inątalačného systému
6.1. Parametre pri ątarte systému
6.2. Zavedenie systému z Rescue Floppy
6.3. Natiahnutie systému z CD-ROM
6.4. Hlásenie o ątarte systému
6.5. Problémy pri ątarte systému
7. Nastavenie počiatočného systému programom `dbootstrap'
7.1. Úvod do programu `dbootstrap'
7.2. ``Hlavná ponuka inątalácie systému Debian GNU/Linux''
7.3. ``Konfigurova» klávesnicu''
7.4. Posledné varovanie
7.5. ``Rozdeli» pevný disk''
7.6. ``Inicializova» a aktivova» odkladací oddiel''
7.7. ``Inicializova» linuxový oddiel''
7.8. ``Pripoji» inicializovaný oddiel''
7.9. ``Inątalova» jadro a moduly operačného systému''
7.10. ``Konfigurova» moduly s ovládačmi zariadení''
7.11. ``Konfigurova» sie»''
7.12. ``Inątalova» základný systém''
7.13. ``Konfigurova» základný systém''
7.14. ``©tartova» Linux priamo z pevného disku''
7.15. Okamih pravdy
7.16. Heslo pre pouľívateµa root
7.17. Vytvorenie pouľívateµského účtu
7.18. Tieňové heslá
7.19. Výber a inątalácia profilov
7.20. Prihlásenie do systému
7.21. Nastavenie PPP
7.22. Inątalácia zbytku systému
8. Ďaµąie kroky a kam stadiaµto ís»
8.1. Ak začínate so systémom UNIX
8.2. Orientácia v Debiane
8.3. Ďaµąie informácie
8.4. Kompilácia nového jadra
9. Technické údaje o zavádzacích disketách
9.1. Zdrojový text
9.2. Rescue Floppy
9.3. Výmena jadra
9.4. Inątalačné diskety pre základný systém
10. Administratívne záleľitosti
10.1. O tomto dokumente
10.2. Ako prispie» k návodu
10.3. Hlavní spoluautori
10.4. Slovenský preklad
10.5. Ochranné známky
-------------------------------------------------------------------------------
1. Vitajte v Debiane
--------------------
Máme rados», ľe ste sa rozhodli vyskúąa» Debian. Poznáte, ľe je
výnimočný medzi distribúciami operačných systémov. Debian prináąa
kvalitný voµne ąiriteµný softvér z celého sveta a spája ho do
koherentného celku. Celok je hodnotnejąí ako jeho časti.
Distribúciu Debian tvoria softvérové _balíky_. Jednotlivé balíky
pozostávajú zo spustiteµných binárnych súborov, skriptov, dokumentácie
a konfiguračných súborov. Kaľdý softvérový balík má _správcu_, ktorý
zaň zodpovedá. Distribúcia sa _merateµne_ rozrastá. Ktokoµvek, kto
súhlasí so záväzkami plynúcimi z Debian Social Contract
(http://www.debian.org/social_contract) sa môľe sta» správcom. Nový
vývojár môľe k distribúcii pripoji» ďaµąí softvérový balík, za
predpokladu, ľe program je podµa naąich kritérií voµne ąíriteµný a
balík bude, čo sa týka kvality, vyhovova».
Debian Free Software Guidelines
(http://www.debian.org/social_contract#guidelines) je stručné a presné
vyjadrenie podmienok, za ktorých je software povaľovaný za voµne
ąířiteµný. Je to prínosný dokument pre voµne ąíriteµný softvér a bol
zobraný ako základ Open Source Free Software Guidelines
(http://opensource.org/osd.html).
Iba Debian má rozsiahle ąpecifikácie ątandardov kvality obsiahnuté v
Debian Policy (http://www.debian.org/doc/debian-policy/). Dokument
určuje poľiadavky na kvalitu balíkov, ktorých splnenie vyľadujeme.
Aby bol Váą systém ochránený pred trójskymi koňmi a inými zlovoµnými
programami, overuje sa, ľe balíky prichádzají do distribúcie od ich
skutočných správcov. Debian rovnako usiluje o to, aby programy boli
bezpečne nakonfigurované. Pokiaµ sa vyskytnú bezpečnostné problémy s
distribuovanými balíkmi, sú čoskoro k dispozícii ich opravy.
Pravidelným aktualizovaním systému si nahrávate a inątalujete aj
opravy k bezpečnostným problémom.
Vąeobecné informácie o Debiane nájdete v Debian FAQ
(http://www.debian.org/doc/FAQ/).
1.1. Získanie najnovąej verzie tohto dokumentu
----------------------------------------------
Tento dokument sa nepretrľite mení. Naisto skontrolujte Debian 2.2
pages (http://www.debian.org/releases/2.2/) pre posledné informácie o
vydaní 2.2. Aktualizované verzie tejto inątalačnej príručky sú
dostupné tieľ na Official Install Manual pages
(http://www.debian.org/releases/2.2/m68k/install).
1.2. Usporiadanie inątalačného návodu
-------------------------------------
Tento dokument je určený pouľívateµom, ktorí s Debianom začínajú. Od
čitateµov sa predpokladajú iba vąeobecné poznatky o fungovaní
hardvéru.
Zdatnejąí pouľívatelia tu nájdu zaujímavé poznatky o minimálnej
veµkosti nainątalovaného systému, podrobnosti o podporovaných
zariadeniach apod. Doporučujem skúseným pouľívateµom, aby sa po tomto
dokumente tieľ porozhliadli.
Rozprávanie je usporiadané chronologicky tak, ako budete postupova»
behom inątalácie. Popis krokov pri inątalácii zodpovedá členeniu
dokumentu:
1. Zistite, či Váą počítač vyhovuje po stránke hardvéru poľiadavkám
pre inątaláciu systému, viac v Kapitola 2, `Poľiadavky na
počítač'.
2. Zálohujte si disky, inątaláciu si premyslite a urobte nastavenia
hardvéru podµa Kapitola 3, `Kým začnete'.
3. Rozdeµte si disk podµa Kapitola 4, `Rozdeµovanie disku'. Toto je
významný krok, pretoľe s rozdeleným diskom budete musie» nejakú
dobu vydrľa».
4. Kapitola 5, `Postupy pri inątalácii Debianu' popisuje spôsoby,
akými sa dá Debian nainątalova». Pripravíte si médium, z ktorého
budete inątalova».
5. Potom natiahnete inątalačný program, túto procedúru popisuje
Kapitola 6, `Natiahnutie inątalačného systému'. Dozviete sa, čo
robi» v prípade »aľkostí pri natiahnutí systému.
6. Začiatočné nastavenie systému sa preberá v kapitolách Kapitola 7,
`Nastavenie počiatočného systému programom `dbootstrap'', Oddiel
7.1, `Úvod do programu `dbootstrap'' a Oddiel 7.11,
```Konfigurova» sie»'''.
7. Inątalácia základného systému podµa Oddiel 7.12, ```Inątalova»
základný systém'''.
8. Natiahnutie novo nainątalovaného systému a dokončenie inątalácie
v Oddiel 7.15, `Okamih pravdy'.
9. Doinątalovanie zbytku systému a spustenie programu `dselect' v
Oddiel 7.22, `Inątalácia zbytku systému'.
Keď budete ma» systém nainątalovaný, môľete si prečíta» Kapitola 8,
`Ďaµąie kroky a kam stadiaµto ís»'. Zoznámi Vás s ďaµąími zdrojmi
informácií o operačnom systéme Unix, distribúcii Debian a o tom, ako
nahradi» jadro. Ak si budete chcie» zostavi» vlastný inątalačný
systém zo zdrojov, pozrite sa na Kapitola 9, `Technické údaje o
zavádzacích disketách'.
A na záver v Kapitola 10, `Administratívne záleľitosti' sú informácie
o tomto dokumente a o tom, ako k nemu môľete prispie».
1.3. VAROVANIE: Tento dokument nie je kompletný
-----------------------------------------------
Tento dokument je skorá, pre-release verzia oficiálneho Debianovského
inątalačného manuálu. Je známe, ľe je nekompletný a eąte nedokončený
a pravdepodobne obsahuje chyby, gramatické problémy a podobne. Ak
niekde uvidíte re»azec "FIXME", "TODO", môľete si by» istý, ľe uľ
vieme, ľe dotyčný oddiel je nekompletný. Kupci, vyvarujte sa. Hocaká
pomoc, návrhy, a zvláą» záplaty, bude s vďačnos»ou prijatá.
Verzie pre architektúry iné ako "x86" sú zvláą» nekompletné, nepresné
a netestované. Je potrebná pomoc!
Pracovné verzie Inątalačného manuálu sú k dispozícii na
http://www.debian.org/releases/2.2/m68k/install. Nájdete tu
podadresáre s návodmi pre rôzne počítačové architektúry. Podadresár
`source' obsahuje zdrojové texty vo formáte SGML, ktoré sú tie pravé
na vyrábanie záplat, ak sa tak rozhodnete urobi». Súbory sú denne
generované z repozitára pre balík `boot-floppies'.
1.4. O licenčných podmienkach
-----------------------------
Licenčné podmienky väčąiny programov oprávňujú na pouľívanie programu
iba na jednom počítači. Debian Linux také obmedzenia nemá. Budeme
radi, ak ho nainątalujete na ďaµąí počítač v ąkole alebo zamestnaní,
poľičiate známym a pomôľete im s inątaláciou. Môľete dokonca vyrobi»
kópie a _predáva»_ ich, stačí dodrľa» isté obmedzenia. To vąetko je
moľné vďaka tomu, ľe Debian je zaloľený na _voµne ąíriteµnom
softvéri_.
Voµne ąíriteµný neznamená, ľe softvér nemá copyright alebo ľe sa
distribuuje zdarma na CD. Znamená to, ľe licencia jednotlivých
programov nevyľadujú poplatok za právo program kopírova». Ktokoµvek
môľe program roząíri», prispôsobi», pozmeni» a ąíri» výsledné dielo.
[1]
Na mnoho programov sa vz»ahuje _GNU_ _General Public License_ alebo
_GPL_. Tieto programy je moľné ąíri» iba spoločne s ich zdrojovými
textami, tým sa zais»uje, ľe pouľívateµ môľe program upravova».
Zdrojové texty sú teda obsiahnuté aj v distribúcii Debian. [2] Pre
programy v Debiane môľu plati» iné licenčné podmienky a copyright, po
inątalácii ich nájdete v súbore `/usr/doc/<názov-balíku>/copyright'.
Informácie o licenciách a kritériach, podµa ktorých sa rozhoduje, či
program má dostatočne voµnú licenciu, aby mohol by» v hlavnej časti
distribúcie, nájdete v Debian Free Software Guidelines
(http://www.debian.org/social_contract#guidelines).
Dôleľité upozornenie: Na tento súhrn programov nie je moľné uplatňova»
_ľiadné záruky_. Autori ich uvoµnili, aby z nich mali úľitok aj
ostatní. Nie je zaručená vhodnos» vyuľitia týchto programov pre daný
účel. Avąak vďaka tomu, ľe sa jedná a voµný softvér, máte právo
programy prispôsobi», aby vyhovovali Vaąim potrebám, a zúľitkova»
práci iných.
[1] Pozn. V distribúcii sú k dispozícii aj programy, ktoré podmienky
voµnej ąíriteµnosti nespĺňajú. Nachádzajú sa v častiach distribúcie
nazvaných `contrib' a `non-free', prečítajte si Debian FAQ
(http://www.debian.org/doc/FAQ/), pod ``The Debian FTP archives''.
[2] Debian FAQ (http://www.debian.org/doc/FAQ/) podáva informáciu, ako
nájs» a rozbali» zdrojové texty balíkov.
-------------------------------------------------------------------------------
2. Poľiadavky na počítač
------------------------
Táto čas» obsahuje informácie o hardvérových poľiadavkách distribúcie.
Nájdete to tieľ odkazy na ďaµąie informácie o zariadeniach
podporovaných GNU a Linuxom.
2.1. Podporované zariadenia
---------------------------
Debian nekladie na hardvér iné obmedzenia ako tie, ktorá sú dané
jadrom Linuxu a programami GNU. Teda na µubovoµne počítačovej
architektúre, na ktorú bolo prenesené jadro Linuxu, kniľnica libc,
prekladač `gcc' atď., a pre ktorú existuje port Debianu, môľete
nainątalova» Debian.
Existujú ale obmedzenia, aké zariadenia sú podporované v naąej sade
zavádzacích diskiet. Niektoré z platform, na ktorých Linux funguje,
nie sú priamo podporované naąimi zavádzacími diskami. Ak nastane táto
situácia, môľete si pripravi» vlastnú disketu alebo vyskúąa» sie»ovú
inątaláciu.
Nebudeme sa snaľi» popísa» vąetky podporované konfigurácie pre
architektúru Motorola 680x0, zameriame sa na vąeobecné informácie a
uvedieme odkazy na doplňujúcu dokumentáciu.
2.1.1. Podporované počítačové architektúry
------------------------------------------
Debian 2.2 podporuje ątyri počítačové architektúry: Intel x86,
počítače na základe procesorov Motorola 680x0 ako Atari, Amiga a
Macintosh, ďalej počítače s procesormi DEC Alpha a SPARC. Odkazujeme
sa na ne postupne ako _i386_, _m68k_, _alpha_ a _sparc_.
Táto verzia dokumentu sa zaoberá inątaláciou na architektúre _m68k_.
Pre ostatné architektúry sú návody zvláą».
2.1.2. Procesor, základná doska a grafický výstup
-------------------------------------------------
Kompletné informácie zaoberajúce sa podporovanými architektúrami
zaloľenými na M68000 (_m68k_) nájdete na Linux/m68k FAQ
(http://www.linux-m68k.org/faq/faq.html). Táto sekcia iba načrtáva
základy.
Port m68k Linuxu beľí na hocakom procesore 680x0 s PMMU (Paged Memory
Management Unit) a FPU (floating-point unit). Toto zahŕňa 68020 s
externým 68851 PMMU, 68030 a lepąie, ale vylučuje sériu procesorov
označenú ako ``EC''. Pozrite Linux/m68k FAQ
(http://www.linux-m68k.org/faq/faq.html) pre kompletné detaily.
Existujú tri hlavné druhy podporovanej _m68k_: Amiga, Atari a
Macintosh. Amiga a Atari boli prvé dva systémy, na ktoré bol Linux
portovaný; sú to dve najlepąie podporované porty Debianu. Macintosh
je podporovaný nekompletne, Debianom aj Linuxovým jadrom; pozrite
Linux m68k for Macintosh (http://www.mac.linux-m68k.org/) pre stav
projektu a prehµad podporovaného hardvéru. Porty iných m68k
architektúr, ako architektúra Sun3 a čierny box NeXT sú rozpracované,
ale momentálne nie sú Debianom podporované.
Keďľe je tento dokument drasticky nekompletný, môľete ma» problémy.
Existujú iné inątalačné príručky, ktoré môľete pouľi», ako: Debian
Installation Instructions for Amiga
(http://www.informatik.uni-oldenburg.de/~amigo/debian_inst.html),
Debian Installation Instructions for Atari
(http://www.linux-m68k.org/debian-atari.html), alebo Debian
Installation Instructions for Macintosh
(http://www.mac.linux-m68k.org/docs/debian-mac68k-install.html).
2.2. Inątalačné médiá
---------------------
Inątaláciu Debianu sa dá urobi» z diskiet, CD, pevného disku alebo
sie»ovo. Behom jednej inątalácie môľete kombinova» tieto metódy,
podrobnejąie to rozoberá Kapitola 5, `Postupy pri inątalácii Debianu'.
Inątalácia z diskiet je častá voµba, aj keď najmenej pohodlná. Často
je nutné prvý krát natiahnu» systém z Rescue Floppy. Potrebujete iba
disketovú jednotku s kapacitou 1440 kB. K dispozícii sú tieľ
zavádzacie diskety s kapacitou 720 kB pre počítače Atari.
Niektoré architektúry umoľňujú inątaláciu z CD. Na počítačoch s
moľnos»ou natiahnutia systému z CD mechaniky sa dá pri inątalácii
vyhnú» pouľitiu diskiet. Aj v prípade, ľe systém nemoľno zavies»
priamo z CD, môľete vyuľi» CD-ROM po prvotnom zavedení systému z iného
média Oddiel 5.5, `Inątalácia z CD-ROM'.
Máte moľnos» inątalova» z pevného disku. V prípade, ľe na inom
oddieli na disku, tam, kde Linux nechcete inątalova», je dostatok
miesta, ide určite o dobrú voµbu. Niektoré platformy majú programy,
ktoré spustia inątaláciu (napr. z operačného systému AmigaOS, TOS
alebo MacOS). Vlastne inątalácia z lokálneho disku je pre m68k
preferovanou metódou.
Poslednou eventualitou je sie»ová inątalácia, pre ktorú sa vyuľíva
NFS. Do úvahy prichádza aj inątalácia na počítač bez pevného disku,
keď sa systém pripojí sie»ovo cez NFS - budete potrebova»
pravdepodobne najmenej 16MB RAM. Alebo _natiahnutie_ systému zo siete
sluľbou `tftp'. Po inątalácii základného systému môľete pre
dokončenie inątalácie vyuľi» µubovoµný sie»ový protokol ako sú FTP,
HTTP alebo NFS. Toto platí aj pre pripojenie cez PPP.
Podrobnejąí popis a rady týkajúce sa výberu vhodnej metódy inątalácie
sú v Kapitola 5, `Postupy pri inątalácii Debianu'. Prečítajte si túto
čas» a uistite sa, ľe zariadenie, z ktorého sa chystáte zavies» systém
a urobi» inątaláciu, je podporované v inątalácii Debianu.
2.2.1. Podporované dátové médiá
-------------------------------
Zavádzacie disky Debianu obsahujú jadro s veµkým mnoľstvom ovládačov,
aby fungovali na čo nająirąej ąkále počítačov. Takto pripravené jadro
je zbytočne veµké pre beľné pouľitie, Pozrite sa na návod Oddiel 8.4,
`Kompilácia nového jadra', ako si pripravi» vlastné jadro. Podpora
mnohých zariadení na inątalačných diskoch je ľiadúca pre µahkú
inątaláciu na µubovoµnom systéme.
Skoro vąetky médiá podporované jadrom sú podporované inątalačným
systémom Debianu. Poznamenajme, ľe Linuxové jadro vôbec nepodporuje
diskety na Macintoshi a inątalačný systém Debinau nepodporuje diskety
na Amige. Na Atari je tieľ podporovaný Macintosh HFS systém, a AFFS
ako modul. Macintosh podporuje FAT systém súborov z Atari. Amiga
podporuje systémy súborov FAT, a HFS ako modul.
2.3. Poľiadavky na pamä» a diskový priestor
-------------------------------------------
Inątalácia je moľné urobi» s minimálne 5MB pamäte a 64MB priestoru na
disku. Pokiaµ chcete nainątalova» ątandardnú čas» distribúcie so
systémom X window System a vývojovým prostredím, budete potrebova»
aspoň 300 MB, pre viacmenej úplnú inątaláciu je treba okolo 600 MB.
Aby ste nainątalovali úplne vąetky balíky, musíte ma» asi 2 GB voµného
miesta. V skutočnosti nainątalova» vąetky balíky nemá zmysel, pretoľe
niektoré z nich nemoľno ma» na systéme naraz. Na Amige je pre
pamä»ové nároky relevantná veµkos» FastRAM. Takľe, pouľitie karty GVP
(alebo ``Zorro'') s 16bitovou RAM nie je podporované; potrebujete
32bitovú RAM. Program `amiboot' môľe by» pouľitý na zákaz 16 bitovej
pamäte; pozrite Linux/m68k FAQ
(http://www.linux-m68k.org/faq/faq.html).
Na Atari je podporovaná ST-RAM a Fast RAM (TT-RAM). Veµa uľívateµov
hlásilo problémy pri behu jadra vo Fast RAM, takľe zavádzač umiestňuje
jadro do ST-RAM. Minimálna poľadovaná veµkos» pre ST-RAM sú 2MB.
Na Macintoshi si dajte pozor s videom v pamäti (RAM based video).
Čas» RAM na fyzickej adrese 0 je pouľitá ako obrazovková pamä», čím
robí ątandardnú zavádzaciu adresu pre jadro nedostupnú. Alternatívna
čas» RAM pre jadro a ramdisk musí ma» minimálne 4MB.
2.4. Ostatné zariadenia
-----------------------
V Linuxe môľete pouľívat rôzne vybavenie ako myąi, tlačiarene,
skenery, modemy, sie»ové karty, zariadenia PCMCIA atď. ®iadne z nich
nie je nutné pri inątalácii. Táto kapitola obsahuje zoznam zariadení,
ktoré systém pri inątalácii _nevie_ obsluhova», aj keď vąeobecne v
Linuxe môľu by» podporované.
Hocaké sie»ové karty podporované Linuxovým jadrom budú tieľ
podporované zavádzacími diskami. Moľno budete musie» nahra» podporu
karty ako modul. Zasa, pozrite Linux/m68k FAQ
(http://www.linux-m68k.org/faq/faq.html) pre vąetky detaily.
2.5. Hardware určený pre GNU/Linux
----------------------------------
V súčastnosti niektorí predajcovia dodávajú počítače s uľ
nainątalovaným Debianom, prípadne inou distribúciou GNU/Linux. Asi si
za túto výhodu trochu priplatíte, ale zbavíte sa starostí, pretoľe
máte istotu, ľe hardvér počítača je kompatibilný so systémom
GNU/Linux. Unfortunately, it's quite rare to find any vendor shipping
new Motorola 680x0 machines at all.
Či uľ zakúpite počítač s inątaláciou Linuxu alebo bez nej, alebo uľ
pouľitý počítač, je dôleľité sa presvedči», ľe hardvér je podporovaný
jádrom operačného systému. Skontrolujte, či sú vąetky zariadenia v
počítači uvedené vo vyąąie spomenutých odkazoch ako podporované. Pri
nákupe sa netajte tým, ľe kupujete počítač, na ktorom pobeľí Linux.
Dajte prednos» tovaru, ktorého výrobci Linux podporujú.
2.5.1. Vyvarujte sa uzavretých zariadení
----------------------------------------
Niektorí výrobci hardvéru nám neposkytujú informácie potrebné na
napísanie ovládača pre Linux, prípadne poľadujú zmluvu o uchovaní
týchto informácií v tajnosti pred tre»ou osobou, čo znemoľňuje
uverejnenie zdrojového kódu pre taký ovládač. Ide napríklad o zvukový
systém (DSP) na laptopoch IBM (niekdy v kombinácii s modemom)
montovaný v súčastnosti do počítačov ThinkPad alebo o osadenie
starąieho rado počítačov Macintosh. Vlastne, nie je dostupná ľiadna
dokumentácia pre hardvér Macintoshu, ani pre kontrolér ADB (myą a
klávesnica), kontrolér diskety a uľ vôbec pre akceleráciu a CLUT
manipuláciu s video hardvérom. V skratke to vysvetµuje, prečo prenos
Linuxu na Macintosh tak zaostáva.
Z dôvodu nedostupnosti dokumentácie pre ne neexistujú ovládače pre
Linux. Môľete výrobcu poľiada» o uvoµnenie dokumentácie, pokiaµ sa
naňho obráti viac µudí, uvedomí si, ľe pouľívatelia Linuxu predstavujú
početnú skupinu zákazníkov.
-------------------------------------------------------------------------------
3. Kým začnete
--------------
3.1. Záloha dát
---------------
Kým začnete s inątaláciou, vytvorte si zálohu súborov, ktoré máte na
disku, pri inątalácii by mohlo dôjs» k strate Vaąich dát. Inątalačné
programy sú celkom spoµahlivé a väčąina z nich je preverená siedmimi
rokmi pouľívania, ale chyba by sa Vám mohla zle vypomsti». Aj po
uchovaní obsahu diskov buďte opatrní a premyslite si odpovede a kroky
pri inątalácii. Dve minúty premýąµania môľu uąetri» hodiny zbytočnej
práce.
Aj keď budete inątalova» Linux na počítač, kde uľ máte iný operačný
systém, presvedčte sa, ľe máte po ruke médiá pre jeho inątaláciu.
Obzvláą» v prípade, ľe sa chystáte prerozdeli» systémový disk, sa Vám
môľe prihodi», ľe bude nutné obnovi» zavádzanie tohoto systému alebo
dokonca nová inątalácia operačného systému, ako je to v prípade
počítačov Macintosh.
S výnimkou počítačov BVM a Motorola VMEbus, jediný spôsob inątalácie
je zavedenie systému z lokálneho disku alebo diskety pouľijúc zavádzač
pre AmigaOS/TOS/MacOS, pre tieto stroje potrebujete pôvodný systém pre
zavedenie Linuxu. Pre zavedenie Linuxu na strojoch BVM a Motorola
VMEbus potrebujete zavádzacie ROM ``BVMBug'' alebo ``16xBug''.
3.2. Ďalej budete potrebova»
----------------------------
Okrem tohto dokumentu budete potrebova» manuál k programom the
atari-fdisk (atari-fdisk.txt) manuálová stránka, the amiga-fdisk
(amiga-fdisk.txt) manuálová stránka, the mac-fdisk (mac-fdisk.txt)
manuálová stránka, the pmac-fdisk (pmac-fdisk.txt) manuálová stránka,
Úvod do programu dselect (dselect-beginner.html) a Linux/m68k FAQ
(http://www.linux-m68k.org/faq/faq.html).
Pokiaµ Váą Linux bude trvale pripojený do siete (myslí sa ethernetovej
a podobné pripojenia, nie PPP), zistite si od správcu siete tieto
informácie
* Názov počítača (moľno si počítač pomenujete sami).
* Názov vaąej siete.
* Adresu IP tj. číselnú adresu pridelenú Váąmu počítaču.
* Adresu IP siete.
* Sie»ovú masku.
* Broadcast (vysielaciu) adresu.
* Adresu IP, ktorú má brána tj. počítač spojujúci Vaąu sie» s
ďaµąou sie»ou (alebo Internetom), pokiaµ na Vaąej sieti brána
_je_.
* Číselnú adresu DNS, ktorý sprostredkováva prevod názvov počítačov
na adresy IP.
* Či budete pripojení k sieti typu Ethernet.
Ak budete do siete pripojení iba cez PPP alebo podobné vytáčané
pripojenie, najskôr nenainątalujete základný systém sie»ovo. Na
nastavenie sie»ového pripojenia sa môľete vráti», keď budete ma»
inątaláciu hotovú. Návod je ďalej v texte Oddiel 7.21, `Nastavenie
PPP'.
3.3. Predinątalačné nastavenie hardvéru a operačného systému
------------------------------------------------------------
Niekedy je treba pred inątaláciou počítač ``doladi»''. Sú tým známe
predovąetkým počítače radu x86, nastavenie hardvéru na iných
platformách býva omnoho jednoduchąie.
V tejto časti sa popisuje nastavenie hardvéru nutné pred vlastnou
inątaláciou. Vąeobecne sa tým myslí kontrola a prípadná zmena
nastavení ``firmware'' systému. ``Firmware'' je najniľąia úroveň
softwaru, ktorý zariadenia v počítači pouľívajú, rozhodujúcim spôsobem
vplýva na ątart počítača po jeho zapnutí.
3.3.1. Revízie firmvéru a existujúce nastavenie OS
--------------------------------------------------
Motorola 680x0 stroje sú vąeobecne samonastaviteµné a nevyľadujú
konfiguráciu firmvéru. Aj tak sa ale musíte uisti», ľe máte
zodpovedajúcu ROM a záplaty systému. Na Macintosh je doporučená
verzia MacOS >= 7.1, pretoľe verzia 7.0.1 obsahuje chybu v ovládačoch
videa brániaca zavádzaču odpoji» video preruąenia a to ústi do
zamrznutia. Amigovský zavádzač vyľaduje kniľnicu `ixemul.library',
verziu, ktorá sa distribuuje na CD ROM. Na systémoch BVM VMEbus
musíte ma» verziu boot ROM BVMBug revízia G alebo novąiu. BMVBug boot
ROM nie sú ątandardom na systémoch BVM, ale sú dostupné od BVM
bezplatne na vyľiadanie. _FIXME: Mac potrebuje >= 7.1 ? AmigaOS
setpatch a ROM revízie? (pozri The m68k FAQ)_
3.3.2. Pretaktovanie procesora
------------------------------
Mnoho pouľívateµov sa pokúąalo pretaktova» chod procesora na vyąąiu
ako určenú frekvenciu (napr. 90MHz na 100MHz). Správna funkcia
počítača potom môľe by» závislá na teplote a ďaµąích faktoroch a
niekedy hrozí aj poąkodenie systému. Jednému z autorov tohto
dokumentu fungoval pretaktovaný systém bezchybne viac ako rok a potom
začalo dochádza» k ukončeniu behu kompilátoru `gcc' chybou unexpected
signal pri kompilácii jadra. Nastavenie rýchlosti CPU na nominálnu
hodnotu tieto problémy odstránilo.
3.3.3. Chyby pamäte
-------------------
Kompilátor `gcc' často ako prvý poukáľe na problémy s pamä»ou (alebo
na iné hardvérové problémy spôsobujúce nepredvídateµnú modifikáciu
dát), pretoľe vytvára veµké dátové ątruktúry, ktoré opakovane
prechádza. Chyba v uloľení dát spôsobí vygenerovanie neplatnej
inątrukcie alebo prístup na neexistujúcu adresu. Symptómom je potom
ukončenie prekladu chybou unexpected signal (neočekávaný signál).
Dosky Atari TT RAM sú notoricky známe kbôli problémom s pamä»ou. Ak
objavíte takú chybu, skúste prnajmenąom beh jadra v ST RAM.
Pouľívatelia Amigy môľu pouľi» na zakázanie RAM booter memfile.
FIXME: treba viac popisu.
-------------------------------------------------------------------------------
4. Rozdeµovanie disku
---------------------
4.1. Pozadie
------------
Rozdelením disku sa na disku vytvorí niekoµko vzájomne nezávislých
oddielov (angl. partition). Dá se to prirovna» k bytu rozdelenému
stenami, pridaním nábytku do jednej miestnosti nemá na ostatné
miestnosti ľiadny vplyv.
Ak uľ na počítači máte nejaký operačný systém (Windows95, WindowsNT,
OS/2, MacOS, Solaris, FreeBSD) a chcete na rovnaký disk eąte umiestni»
Linux, asi sa nevyhnete prerozdeleniu disku. Vąeobecne zmena oddielu,
na ktorom je systém súborov, znamená stratu dát, takľe si radąej disk
pred zmenami do tabuµky diskových oddielov zálohujte. Podµa analógie
s bytom a stenami, z bytu tieľ radąej vynesiete vąetok nábytok pred
tým, ako budete prestavova» steny.
Ako úplné minimum potrebuje GNU/Linux jeden diskový oddiel. Tento
oddiel je vyuľitý pre operačný systém, programy a pouľívateµské dáta.
Väčąina pouľívateµov pokladá naviac za nutnos» ma» vyčlenenú čas»
disku pre virtuálnu pamä». Tento oddíl slúľi operačnému systému ako
odkladací priestor. Vyčlenením odkladacieho oddielu umoľnia
efektívnejąie vyuľitie disku ako virtuálnej pamäte. Je tieľ moľné pre
tento účel vyuľi» obyčajný súbor, ale nie je to doporučené rieąenie.
Väčąina pouľívateµov vyčlení pre Linux viac ako jeden oddiel na disku.
Sú k tomu dva dôvody. Prvým je bezpečnos», pokiaµ sa poąkodí systém
súborov, väčąinou sa to týka iba jedného oddielu, takľe potom musíte
nahradi» zo záloh iba čas» systému. Ako minimum môľete uváľi»
vyčlenenie koreňového zväzku súborov. Ten obsahuje zásadné časti
systému. Ak sa poąkodí nejaký ďaµąí oddiel, budete schopní spusti»
Linux a napravi» chybu, môľe Vám to uąetri» novú inątaláciu systému.
Druhý dôvod je obyčajne závaľnejąí pri pracovnom nasadení Linuxu, ale
záleľí na tom, na čo systém pouľívate. Predstavte si situáciu, keď
nejaký proces začne nekontrolovane zabera» diskový priestor. Pokiaµ
ide o proces so superuľívateµskými právami, môľe zaplni» celý disk.
Naruąí chod systému, pretoľe Linux potrebuje pri behu vytvára» súbory.
Taká situácia môľe nasta» z vonkająích príčin, napríklad nevyľiadaný
e-mail Vám µahko zaplní disk. Rozdelením disku na viac oddielov sa
môľte chráni» pred mnohými problémami, v príklade uvedenom vyąąie pri
oddelení /var/spool/mail na zvláątnu čas» disku bude systém fungova»,
aj keď bude zahltený nevyľiadanou poątou.
Jedinou nevýhodou pri pouľívaní viac diskových oddielov je tá, ľe je
»aľké dopredu odhadnú» kapacitu jednotlivých oddielov. Ak vytvoríte
niektorý oddiel prílią malý, budete musie» systém inątalova» znovu
alebo sa budete bori» s presúvaním súborov z oddielu, ktorého veµkos»
ste podhodnotili. V opačnom prípade, keď vytvoríte zbytočne veµký
oddiel, plytváte diskovým priestorom, ktorý by sa dal vyuľi» inde.
Diskový priestor je dnes síce lacný, ale prečo vyhadzova» peniaze
oknom.
4.2. Plánovanie pouľívania systému
----------------------------------
Je dôleľité sa rozhodnú», aký typ stroja vytvárate. Toto určí
poľiadavky na diskovú kapacitu a bude ma» vplyv na schému rozdelenia
disku.
Existuje istý počet ątandardných "profilov", ktoré Debian ponúka pre
Vaąe pohodlie (pozrite Oddiel 7.19, `Výber a inątalácia profilov').
Profily sú jednoducho sady výberov balíkov, čím Vám uµahčujú prácu v
tom, ľe ich nemusíte vybera» ručne.
Kaľdý profil má veµkos» výsledného systému po dokončení inątalácie.
Aj keď nepouľijete profily, je táto hodnota dôleľitá pre plánovanie,
pretoľe budete ma» predstavu o tom, aké veµké oddiely máte spravi».
Nasledujú niektoré dostupné profily a ich veµkos»:
Server_std
Toto profil malého serveru, uľitočný pre orezaný server, ktorý
nemá veµa hračiek pre pouľívateµov. Obsahuje základný ftp
server, web server, DNS, NIS a POP. Zaberie okolo 50MB.
Samozrejme, ľe to je len veµkos» softvéru; hocaké dáta, ktoré
budete ponúka», musíte priráta».
Dialup
A standard desktop box, including the X window system, graphics
applications, sound, editors, etc. Size of the packages will be
around 500MB.
Work_std
Orezaná pouľívateµská stanica, bez X windows system a aplikácii
pre X windows. Vhodná pre laptop alebo prenosný počítač.
Veµkos» je pribliľne 140MB. (Poznamenajme, ľe autor má vcelku
jednoduché nastavenie zahŕňajúce X windows system, a zaberá asi
100MB).
Devel_comp
Desktopová inątalácia so vąetkými vývojovými balíkmi ako Perl, C,
C++, atď. Veµkos» je zhruba 475MB. Predpokladáme, ľe pridáte
X11 a niektoré doplnkové balíky, takľe pre tento typ stroja
plánujte asi 800MB.
Zapamätajte si, ľe veµkosti nezahŕňajú ľiadne iné beľné súbory -
pouľívateµské súbory, poątu a dáta. Je vľdy dobré by» veµkorysým, keď
odhadujete veµkos» vlastných dát. Hlavne oddiel `/var' obsahuje
mnoľstvo stavových informácií. Súbory `dpkg' (s informáciami o
nainątalovaných balíkoch) môľu µahko zabra» 20MB, s log súbormi a
ostatným, môľete pre `/var' beľne vyhradi» najmenej 50MB.
4.3. Názvy zariadení v Linuxe
-----------------------------
Disky a oddiely na nich majú v Linuxe odliąné názvy ako v iných
operačných systémoch. Budete potrebova» vedie», ako sa zariadením v
Linuxe prideµujú názvy.
* Prvá disketová jednotka je nazvaná ``/dev/fd0''.
* Druhá disketová jednotka je ``/dev/fd1''.
* Prvý disk na SCSI (podµa čísiel zariadení na zbernici) je
``/dev/sda''.
* Druhý disk na SCSI (vyąąie číslo na zbernici) je ``/dev/sdb''
atď.
* Prvej CD mechanike na SCSI zodpovedá ``/dev/scd0'', ekvivalentné
zariadenie ``/dev/sr0''.
* Master disk na prvom IDE radiči ``/dev/hda''.
* Slave disk na prvom IDE radiči ``/dev/hdb''.
* Master a slave diskom na druhom radiči sú postupne priradené
``/dev/hdc'' a ``/dev/hdd''. Novąie radiče IDE majú dva kanály,
ktoré sa chovají ako dva radiče.
* Prvé zariadenie ACSI je pomenované ``/dev/ada'', druhé sa volá
``/dev/adb''.
Oddiely na diskoch sú rozlíąené pripojením čísla k názvu zariadení:
``sda1'' a ``sda2'' predstavujú prvý a druhý oddiel prvého disku na
SCSI.
Napríklad predpokladajme počítač s dvomi diskami na zbernici SCSI na
pozíciach 2 a 4. Prvému disku na pozícii 2 zodpovedá zariadenie sda,
druhému sdb. Pä» oddielov na disku ''sda'' by bolo pomenované
''sda1'', ``sda2'', ..., ``sda5''. Rovnaká schéma označenia platí aj
pre disk ''sdb''.
Ak máte v počítači dva radiče pre SCSI, poradie diskov zistíte zo
správ, ktoré sa vypisujú pri ątarte Linuxu. Predpokladáme, ľe poznáte
modelové označenia diskov.
VMEbus systems using the TEAC FC-1 SCSI floppy drive will see it as
normal SCSI disk. To make identification of the drive simpler the
installation software will create a symbolic link to the appropriate
device and name it ``/dev/sfd0''.
4.4. Doporučené rozdelenie disku
--------------------------------
Ako sme uľ uviedli, ak máte miesto na disku, mali by ste si určite
vytvori» dva oddiely - menąí koreňový a väčąí, na ktorom bude
pripojený adresár `/usr'. Väčąine pouľívateµov stačia dva oddiely.
Zvláą» v prípade, ľe máte jeden malý disk, vytvorením mnohých oddielov
plýtvate priestorom na disku.
Ak chcete inątalova» viac programov, ktoré nie sú priamo súčas»ou
distribúcie, môľe sa Vám hodi» samostaný oddiel pre `/usr/local'. Pre
počítač, ktorý spracúva veµa poąty, má zmysel vytvori» oddiel pre
`/var/spool/mail'. Niekedy je dobré oddeli» adresár `/tmp' na oddiel
s kapacitou 20 - 32 MB. Na serveri s viac pouľívateµmi je výhodné
vymedzi» veµký oddiel pre ich domovské adresáre /home. Vąeobecne
platí, ľe rozdelenie disku sa líąi od počítaču k počítaču a záleľí, na
čo Linux pouľívate.
Pri inątalácii komplikovanejąieho systému (napr. serveru) sa pozrite
na Multi Disk HOWTO
(http://www.linuxdoc.org/HOWTO/Multi-Disk-HOWTO.html), na podrobnú
informáciu. Tento odkaz môľe by» zaujímavý takisto pre
sprostredkovateµov pripojenia k Internetu.
Zostáva otázka, koµko vyhradi» pre virtuálnu pamä». Názory
systémových administrátorov sú rôzne, jedna skúsenos» je ma» rovnaké
mnoľstvo odkladacieho priestoru ako máte pamäte, pre väčąinu
pouľívateµov pritom nemá zmysel vytvori» viac ako 64 MB virtuálnej
pamäte. Samozrejme, ľe existujú výnimky, ak budete rieąi» sústavu
10000 rovníc na počítači s 256 MB, budete potrebova» viac ako gigabyte
odkladacieho priestoru. Pokiaµ potrebujete veµké mnoľstvo virtuálnej
pamäte, skúste umiestni» jej oddiely na rôzne disky. Na druhej
strane, na Atari a Macu je odkladanie pamäte na disk boles», takľe
namiesto vytvárania veµkého odkladacieho oddielu si zadováľte toµko
pamäte, ako to je len moľné.
4.5. Príklady
-------------
Môj počítač má 32 MB paměti a 1,7 GB IDE disk na zariadení `/dev/hda'.
Na `/dev/hda1' je oddiel pre iný operačný systém s veµkos»ou 500 MB
(mal som ho vytvori» len 200 MB, pretoľe ho skoro nepouľívam).
Odkladací oddiel má 32 MB a je na `/dev/hda3'. Zbytok tj. asi 1,2 GB
na `/dev/hda2' je koreňový zväzok pre Linux.
4.6. Rozdelenie disku pred inątaláciou Debianu
----------------------------------------------
Rozdelenie disku môľete urobi» buď preď inątaláciou Debianu alebo
počas nej. If your computer will be solely dedicated to Debian, you
should partition as part of the boot process (Oddiel 7.5, ```Rozdeli»
pevný disk'''). If you have a machine with more than one operating
system on it, you generally should let the native operating system
create it's own partitions.
Nasledujúce sekcie obsahujú informácie o rozdeµovaní disku vo vaąom
prirodzenom operačnom systéme eąte pred inątaláciou. Poznamenajme, ľe
si musíte zmapova», ako váą existujúci operačný systém pomenúva
oddiely; a ako jeho názvy zodpovedajú Linuxovým názvom zariadení.
Pozrite Oddiel 4.3, `Názvy zariadení v Linuxe'.
4.6.1. Rozdeµovanie v AmigaOS
-----------------------------
Ak beľíte pod AmigaOS, môľete pouľi» program `HDToolBox' na rozdelenie
váąho disku pred inątaláciou. To je postup, ako na to:
1. Naątartujte `HDToolBox', označte disk, ktorý chcete pouľi» a
kliknite na tlačidlo ``Partition Drive''. Potom označte alebo
vytvorte oddiel, ktorý chcete pouľi» ako koreňový systém súborov
Debianu.
2. Ďalej, potrebujete povoli» voµbu ``Advanced options'' a zmeni»
nasledovné v zozname pod ``Change'':
* nastavte systém súborov na ``Custom Filesystem'' alebo
``Reserved Filesystem'' (legenda, ktorá je zobrazená závisí
od verzie `HDToolBox', ktorú máte nainątalovanú).
* nastavte identifikátor na `0x4c4e5800' (toto je ąestnástkový
ekvivalent ``LNX\0'')
* zakáľte preąkrtávacie pole ``Auto-mount this partition''
* zakáľte ``Custom Bootcode''
* nastavte ``Reserved blocks at'' na `2' pre ątart a `0' pre
koniec
3. Ak vytvárate viac ako jeden Linuxový oddiel, pokračujte a
vytvorte ich tak ako bolo napísané.
4. Po skončení tohto označte oddiel, ktorý bude pouľívaný ako
odkladací oddiel a opakujte rovnaké kroky ako vyąąie, ale
nastavte identifikátor na `0x53575000' (to reprezentuje "SWP\0" v
ASCII).
5. Zapíąte si _Linuxové_ mená oddielov pre koreňový systém súborov a
odkladací oddiel, ktoré ste práve vytvorili. Pre viac informácií
o pomenúvaní diskov v Linuxe si pozrite Oddiel 4.3, `Názvy
zariadení v Linuxe'.
6. Choďte spä» do hlavného okna `HDToolBox' a označte ``Save changes
to drive''. Kým stlačíte ``Yes'', dva krát si to rozmyslite --
vybrali ste si správne oddiely? Nemôľu sa strati» ľiadne
dôleľité dáta, ak ste sa práve pomýlili? Potom stlačte ``OK''.
Ak je to vyľadované, Amiga bude po tomto reątartova».
4.6.2. Rozdeµovanie v Atari TOS
-------------------------------
ID oddielov v Atari sú tri ASCII znaky, pouľite ``LNX'' pre dáta, a
``SWP'' pre odkladací oddiel. Ak pouľívate inątaláciu pre systémy s
nedostatkom pamäte, bude potrebný malý oddiel typu Minix (okolo 2
MB),pre ktorý je ID rovné ``MNX''. Zlé nastavenie ID nielenľe zabráni
inątalácii Debianu, ale TOS sa bude snaľi» tieto oddiely pouľi»,
zblbne a zneprístupní celý disk.
Existuje mnoľstvo nástrojov tretích strán na rozdeµovanie disku
(nástroj Atari `harddisk' nepovolí zmeni» ID oddielu) a tento manuál
nemôľe detailne popísa» kaľdý z nich. Nasledujúci popisuje `SCSITool'
(od Hard+Soft GmBH).
1. Naątartujte `SCSITool' a označte disk, ktorý chcete rozdeli»
(menu ``Disk'', poloľka ``Select'').
2. Z menu ``Partition'', vyberte ``New'' na pridanie nových oddielov
alebo zmenu veµkostí existujúcich oddielov, alebo ``Change'' na
zmenu jedného konkrétneho oddielu. Ak ste eąte nevytvorili
oddiely so správnymi veµkos»ami alebo iba chcete zmeni» ID
oddielu, je pravdepodobne tou správnou voµbou ``New''.
3. Pre voµbu ``New'', zvoµte ``existing'' v boxe, ktorý sa pýta na
začiatočné nastavenia. Ďaµąie okno zobrazí zoznam existujúcich
oddielov, ktoré môľte prispôsobi» pouľitím rolovacích tlačidiel
alebo kliknutím na stĺpcové grafy. Prvý stĺpec v zozname je typ
oddielu - »uknite naň a môľete ho zmeni». Keď ste dokončili
zmeny, môľte ich uchova» kliknutím na tlačidlo ``Ok''.
Pre voµbu ``Change'' zvoµte zo zoznamu oddiel, ktorý chcete
zmeni» a zvoµte v boxe ``other systems''. Ďaµąie okno zobrazuje
detailné informácie o umiestnení oddielu a dovolí Vám zmeni» jeho
ID. Uchovajte zmeny kliknutím na tlačidlo ``Ok''.
4. Zapíąte si Linuxové názvy pre kaľdý oddiel, ktorý ste vytvorili
alebo zmenili na Linuxový -- pozrite Oddiel 4.3, `Názvy zariadení
v Linuxe'.
5. Ukončite program `SCSITool' pouľitím voµby ``Quit'' z menu
``File''. Počítač sa reątartuje. Ak ste zmenili oddiely
TOS/GEM, budú zneplatnené a musia by» znova inicializované
(povedali sme, ľe je potrebné zálohova» dáta alebo nie?).
Existuje rozdeµovací nástroj pre Linux/m68k nazvaný `atari-fdisk', v
inątalačnom systéme, ale nateraz Vám odporúčame rozdeli» disk s
pouľitím nástrojov pod TOS. Ak Váą nástroj nemá moľnos» zmeny typu
oddielu, môľete tento krok urobi» neskôr (zo zavedeného dočasného
inątalačného ramdisku). `SCSITool' je iba jeden z rozdeµovačov disku,
o ktorých vieme, ľe sú schopné zmeni» typ oddielu. Môľu existova»
ďaµąie, vyberte si jeden z nich, ktorý zodpovedá Vaąim potrebám.
4.6.3. Rozdeµovanie v MacOS
---------------------------
Rozdeµovacie nástroje pre Macintosh, ktoré boli otestované, sú `HD SC
Setup' 7.3.5 (Apple), `HDT' 1.8 (FWB), `SilverLining' (LaCie) a `HDT'
(Tim Endres, GPL). Vyľadované sú plné verzie pre `HDT' a
`SilverLining'. Nástroj od Apple potrebuje záplatu, aby mohol
rozozna» disky tretích strán (popis, ako záplatova» `HD SC Setup', je
na http://www.euronet.nl/users/ernstoud/patch.html).
Nasledujúci recept je na rozdelenie s `HD SC Setup' od Apple.
Hocaký nástroj pouľívate, typ oddielu musí by» nastavený na
``Apple_Unix_SVR2''. Názvy oddielov musia by» ``A/UX Root'', ``A/UX
Root&Usr'' alebo ``A/UX Usr'' pre dátové oddiely a ``A/UX swap'' pre
odkladacie oddiely. `HD SC Setup' pouľije správne meno a typ pri
vytváraní oddielu A/UX v schéme oddielov ``Custom''. Oddiely sa
označujú na zmazanie, vytvorenie alebo zmenu veµkosti s pouľitím myąi,
meno a typ oddielu môľe by» vybraté zo zoznamu preddefinovaných typov.
Program `DiskTool' môľe vytvára» typy oddielov A/UX, ale poľaduje, aby
uľívateµ zapísal mená oddielov ručne. Popisy iných nástrojov sú
vítané.
_FIXME: môľeme vybra» viac informácií z inątalačnej príručku
Debian/Mac_
-------------------------------------------------------------------------------
5. Postupy pri inątalácii Debianu
---------------------------------
5.1. Úvod
---------
Inątalácia Debianu pozostáva z niekoµkých krokov:
1. natiahnutie inątalačného systému
2. konfigurácia prvotného systému
3. inątalácia základného systému
4. natiahnutie novo nainątalovaného základného systému
5. inątalácia zbytku systému
Natiahnutie inątalačného systému Debianu sa robí z Rescue Floppy alebo
z CD. Prvé natiahnutie systému môľe predstavova» naj»aľąiu čas»
inątalácie, záleľí na tom, na aký počítač inątalujete. Tento krok je
popísaný v Kapitola 6, `Natiahnutie inątalačného systému'.
Keď sa Vám podarí rozbehnú» systém, stretnete sa s programom
`dbootstrap', ktorý sa spustí a prevedie Vás druhou čas»ou inątalácie,
konfiguráciou systému. Viac nájdete v Kapitola 7, `Nastavenie
počiatočného systému programom `dbootstrap''.
Základný systém Debianu je sada balíkov, ktoré sú nutné pre samostatný
beh systému. Keď nainątalujete a nastavíte základný systém, Váą
Debian uľ bude schopný ``stá» na nohách''. Základný systém môľete
inątalova» z diskiet, pevného disku, CD alebo z NFS. Inątaláciu
spraví program `dbootstrap', Oddiel 7.12, ```Inątalova» základný
systém'''.
Posledným krokom je doinątalovanie balíkov s programami a dokumentami,
ktoré budete na počítači pouľíva». Ide o systém X Window System,
editory, interprétery príkazov a vývojové prostredia. Inątaláciu
môľete dokonči» z CD alebo počítača zrkadliaceho distribúciu Debianu
(sluľby HTTP, FTP, NFS). V tejto časti vyuľijete programy `dselect'
alebo `apt-get' pre správu balíkov v Debiane Oddiel 7.22, `Inątalácia
zbytku systému'.
Pre rôzne časti inątalácie _nemusíte_ pouľíva» rovnaké inątalačné
médium. Systém môľete zavies» z Rescue Floppy, základný systém potom
nainątalova» z NFS a zbytok systému z CD. Sie»ovú inątaláciu z
archívu Debianu obvykle začnete natiahnutím a inątaláciou základného
systému z diskiet a zbytok systému sa inątaluje z Internetu.
Inątalačný systém potrebný pre prvé tri fázy inątalácie je rozdelený
do troch častí: ``Vytvori» ątartovaciu disketu'', ``Disketa s
ovládačmi'' a ``Základný systém''. Ďalej v texte je popis
inątalačných metód a súborov, ktoré inątalácia môľe vyľadova». Pre
jednotlivé metódy inątalácie potrebujete rôzne súbory a kroky pri
inątalovaní.
5.2. Voµba inątalačného média
-----------------------------
Najprv si zvoµte, z akého média natiahnete instalačný program. Potom
si vyberte, akou metódou nainątalujete základný systém.
5.2.1. Voµba média pre natiahnutie systému
------------------------------------------
Inątalačný systém je moľné zavies» z diskiet, CD-ROM, siete `tftp', z
iného operačného systému.
Zavedenie systému z diskiet prichádza do úvahy na väčąine platforiem.
Nie je moľné na počítačoch Amiga a Mac. Postup nájdete v Oddiel 5.8,
`Inątalovanie z diskiet'. Pre väčąinu architektúr m68k je zavádzanie
z lokálneho systému súborov doporučenou metódou.
Jednoduché je inątalovanie z CD-ROM. Pre BVME4000/6000 VMEbus systémy
je zavedenie z CD ROM jeden z najjednoduchąích spôsobov inątalovania.
Ak máte smolu a jadro z CD Vám nefunguje, je moľné sa uchýli» k inej
metóde. Inątaláciu z CD-ROM popisuje Oddiel 5.5, `Inątalácia z
CD-ROM'.
V Oddiel 5.6, `Zavedenie z `tftp'' je zdokumentovaná sie»ová
inątalácia protokolom `tftp'. Predpokladom je ma» servery `tftp' a
`rarp' a podporu Váąho sie»ového pripojenia na zavádzacích disketách.
[1]
Často je výhodné spustenie inątalácie z iného operačného systému, ako
je to popísané v Oddiel 5.4, `Inątalácia z pevného disku'. Pre
niektoré počítače je to dokonca jediná moľnos».
[1] BOOTP by mal fungova» tieľ, ale momentálne nie je zdokumentovaný.
_FIXME_
5.2.2. Voµba média pre inątaláciu základného systému
----------------------------------------------------
Základný systém je moľné inątalova» z diskiet (Oddiel 5.9, `Inątalácia
základného systému z diskiet'), CD-ROM (Oddiel 5.5, `Inątalácia z
CD-ROM'), zo servera NFS (Oddiel 5.7, `Inątalácia z NFS') alebo z
lokálneho disku (Oddiel 5.4, `Inątalácia z pevného disku'). Vyberte
si z najjednoduchąí spôsob z médií, ktoré máte k dispozícii.
5.3. Popis súborov inątalačného systému
---------------------------------------
V tejto časti nájdete zoznam súborov z adresára `disks-m68k' so
stručným popisom. Nemusíte si ich nahráva» vąetky, niekedy nemusíte
nahráva» nič, stačí vybra» len tie, ktoré sú potrebné pre Vaąu metódu
inątalácie.
Väčąina súborov sú vzory diskiet, nahraním súboru na disketu vytvoríte
poľadovaný disk. Tieto vzory sa pochopiteµne líąia pre diskety
rôzných kapacít (1,44 MB, 1,2 MB, 720 kB). Pre platformu môľu by»
dostupné len niektoré z nich. (napr. 720KB sú ąpecifické pre Atari)
Súbory pre disketové jednotky s kapacitou 1,44 MB majú v názve `14',
pre jednotky 1,2 MB `12' a pre jednotky 720 kB je v názve obsiahnuté
`72'.
Ak čítate tento dokument na Internete, zrejme si môľete nahra» uvedené
súbory kliknutím na ich názov, inak sú dostupné z adresy
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main/disks-m68k/current/
alebo podobného adresára z počítača zrkadliaceho distribúciu Debianu.
V závislosti na Vaąom prehliadači, moľno budete pouľi» ąpeciálny
spôsob na nahratie priamo do súboru, v čistej binárnej podobe.
Napríklad v Netscape musíte drľa» Shift, keď kliknete na URL pri
s»ahovaní súboru.
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/amiga/images-1.44/rescue.bin
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/atari/images-1.44/rescue.bin
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/bvme6000/images-1.44/rescue.bin
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/bvme6000/images-2.88/rescue.bin
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/mac/images-1.44/rescue.bin
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/mvme16x/images-1.44/rescue.bin -- the Rescue
Floppy images
Tu sú obrazy diskiet Rescue Floppy. Disketa Rescue Floppy je
pouľitá pre začiatočné nastavovania a pre súrne prípady, ako
napríklad, keď vám nechce nabehnú» systém. Preto je doporučené
si vytvori» jednu takú disketu, aj keď diskety na inątalovanie
nepouľívate.
Ak máte Atari s nízkokapacitnou mechanikou, pouľite obraz
atari/resc720.bin. Budete tieľ potrebova» root.bin, popísaný
niľąie.
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/amiga/images-1.44/driver.bin
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/atari/images-1.44/driver.bin
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/bvme6000/images-1.44/driver.bin
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/mac/images-1.44/driver.bin
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/mvme16x/images-1.44/driver.bin -- obrazy Driver
Floppies
Toto sú diskové obrazy Driver Floppies. Obsahujú moduly jadra
(ovládače) pre vąetok hardvér nepotrebný pri na»ahovaní systému.
Systém Vás poľiada o výber ovládačov, ktoré potrebujete pri
inątalácii.
Ak ste pouľili ąpeciálny obraz Rescue Floppy, budete potrebova»
zodpovedajúci obraz Driver Floppies.
<url
id="http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/
main/disks-m68k/current/base2_2.tgz"> alebo
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/images-1.44/base-1.bin
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/images-1.44/base-2.bin
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/images-1.44/base-3.bin
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/images-1.44/base-4.bin
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/images-1.44/base-5.bin
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/images-1.44/base-6.bin
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/images-1.44/base-7.bin
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/images-1.44/base-8.bin
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/images-1.44/base-9.bin
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/images-1.44/base-10.bin
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main
/disks-m68k/current/images-1.44/base-11.bin -- the base system images
Tieto súbory obsahujú základný systém, ktorý bude nainątalovaný
na Váą Linuxový oddiel počas inątalovania. Toto je základné
minimum potrebné pre to, aby ste boli schopní inątalova» otatné
balíky. Súbor
`http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main/disks-m68k/current/base2_2.tgz'
je pre inątaláciu z nedisketového média, napríklad i.e., CD-ROM,
harddisk, alebo NFS.
amiga/amigainstall.lha (Amiga), atari/install.lzh (Atari), alebo
mac/Install.sit.hqx (Mac) -- Inątalátory z operačných systémov.
Súbory, ktoré rozpakujete na Vaąom lokálnom disku v doterająom
operačnom systéme. Obsahujú časti inątalačného procesu Debianu.
amiga/rootamiga.bin, atari/root.bin, mac/root.bin, bvme6000/root.bin,
mvme162/root.bin, mvme167/root.bin -- Koreňový obraz
Tento súbor obsahuje obraz dočasného systému súborov, ktorý sa
nahrá do pamäte pri zavádzaní systému. Pouľíva sa pri
inątalovaní z pevného disku a z CD ROM.
Je tieľ pouľitý v prípadoch, keď sa koreňový súborový systém
nezmestí na Rescue Floppy z hocakého dôvodu. Ak máte Atari s
nízkokapacitnou disketovou mechanikou, potrebujete root.bin. Na
vaąej architektúre potrebujete koreňový obraz, pretoľe sa na
Rescue Floppy nezmestí. Ak zavádzate systém z diskiet (Oddiel
5.8, `Inątalovanie z diskiet'), musíte takisto vytvori» koreňovú
disketu.
bvme6000/tftplilo.bvme, bvme6000/tftplilo.conf, mvme162/tftplilo.mvme,
mvme162/tftplilo.conf, mvme167/tftplilo.mvme, mvme167/tftplilo.conf --
zavádzacie obrazy TFTP a konfiguračné súbory
Zavádzacie obrazy pouľívané pri zavádzaní zo siete, pozrite
Oddiel 5.6, `Zavedenie z `tftp''. Vo vąeobecnosti, obsahujú
linuxové jadro a koreňový systém súborov `root.bin'. Pre VME,
podpora TFTP obsahuje programy na zavedenie Linuxu a konfiguračné
súbory.
install.txt, install.html -- Inątalačná príručka
Tento súbor práve čítate, vo formátoch čistý text a HTML.
amiga/install.txt, atari/install.txt, mac/install.txt,
bvme6000/install.txt, mvme162/install.txt, mvme167/install.txt --
Inątalačná príručka
Rýchla referenčná príručka popisujúca inątalovanie na
zodpovedajúcich systémoch krok po kroku, podobná zhustenej verzii
kapitol 5 aľ 7 tejto príručky.
atari-fdisk.txt amiga-fdisk.txt mac-fdisk.txt pmac-fdisk.txt
Inątrukcie, ako pouľíva» dostupné programy na rozdelenie disku.
basecont.txt
Zoznam súborov, ktoré obsahuje základný systém.
md5sum.txt
Zoznam kontrolných súčtov pre binárne súbory. Ak máte program
`md5sum', môľete sa uisti» o tom, ľe vaąe súbory nie sú poąkodené
spustením `md5sum -v -c md5sum.txt'.
5.4. Inątalácia z pevného disku
-------------------------------
V niektorých prípadoch je výhodné natiahnu» systém z iného operačného
systému. Je tieľ moľné skombinova» natiahnutie systému iným spôsobom
s inątaláciou základného systému z pevného disku.
5.4.1. Inątalovanie z AmigaOS
-----------------------------
Pre inątalovanie Debianu pouľite nasledovné kroky v existujúcom
operačnom systéme AmigaOS:
1. Zoľeňte si súbory amiga/amigainstall.lha a <url
id="http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main/disks-m68k/current/base2_2.tgz">.
2. Rozbaµte `amigainstall.lha' do a oddielu s minimálne 10MB
voµnými. Doporučujeme ho rozbali» do hlavného adresára.
3. Po rozbalení by ste mali ma» na disku adresár `debian'. Presuňte
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main/disks-m68k/current/base2_2.tgz
do toho istého adresára `debian'. V tomto adresári nepremenujte
ľiadne súbory.
4. Zapíąte si Linuxový názov oddielu pre umiestnenie váąho nového
adresára `debian'. Pozrite Oddiel 4.3, `Názvy zariadení v
Linuxe' pre viac informácií o tom, ako Linux pomenúva oddiely.
5. Pripravte si oddiely pre Linux. Pozrite Oddiel 4.6, `Rozdelenie
disku pred inątaláciou Debianu'.
6. Vo `Workbench', naątartujte inątaláciu Linuxu kliknutím na ikonu
``StartInstall'' v adresári `debian'.
Moľno budete musie» stlači» klávesu _Return_ dva krát po vypísaní
nejakých ladiacich výpisov, ktoré Amiga vypíąe do okna. Po tomto
obrazovka zoąedne, bude tam niekoµkosekundová pauza, naskočí čierna
obrazovka s bielym textom, ktorá bude zobrazova» vąetky druhy
ladiacich informácií jadra. Tieto správy odrolujú rýchlejąie, ako ich
stihnete prečíta», ale je to v poriadku. Po pár sekundách nabehne
automaticky inątalačný program, takľe budete môc» pokračova» na
Kapitola 7, `Nastavenie počiatočného systému programom `dbootstrap''.
Ak budete ma» na druhej strane problémy so zavádzaním, pozrite si
Oddiel 6.5, `Problémy pri ątarte systému'.
5.4.2. Inątalovanie z Atari TOS
-------------------------------
Ak chcete inątalova» Debian z existujúceho systému Atari TOS,
postupujte podµa nasledujúcich krokov.
1. Zoľeňte si súbory atari/install.lzh a <url
id="http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main/disks-m68k/current/base2_2.tgz">.
2. Rozbaµte `install.lzh' na oddiel s minimálne 10MB voµného miesta.
Doporučujeme rozbali» do adresára ``main''.
3. Po rozbalení by sa mal objavi» adresár `debian'. Presuňte súbor
`http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main/disks-m68k/current/base2_2.tgz'
do spomenutého adresára `debian'. Nepremenujte ľiadne súbory v
adresári.
4. Zapíąte si Linuxový názov oddielu, kde sa nachádza adresár
`debian'. Pozrite Oddiel 4.3, `Názvy zariadení v Linuxe' pre
viac informácií o tom, ako Linux pomenúva oddiely.
5. Pripravte oddiel pre Linux, ak ste tak uľ neurobili. Pozrite
Oddiel 4.6, `Rozdelenie disku pred inątaláciou Debianu'.
6. Na GEM desktope, naątartujte inątaláciu Debianu dvojitým
kliknutím na ikone ``bootstra.ttp'' v adresári `debian' a
kliknite na ``Ok'' v boxe volieb programu.
Moľno budete musie» dvakrát stlači» klávesu _Reurn_ po tom, ako
bootstrap Atari vypíąe niektoré ladiace informácie do okna. Po tomto
obrazovka zoąedne a na pár sekúnd sa zastaví, naskočí čierna obrazovka
s bielym textom, ktorá bude zobrazova» vąetky druhy ladiacich
informácií jadra. Tieto správy odrolujú rýchlejąie, ako ich stihnete
prečíta», ale je to v poriadku. Po pár sekundách nabehne automaticky
inątalačný program, takľe budete môc» pokračova» na Kapitola 7,
`Nastavenie počiatočného systému programom `dbootstrap''.
Ak budete ma» na druhej strane problémy so zavádzaním, pozrite si
Oddiel 6.5, `Problémy pri ątarte systému'.
5.4.3. Inątalovanie z MacOS
---------------------------
Na inątalovanie Debianu z existujúceho MacOS pouľite nasledovné kroky:
1. Zoľeňte si súbory mac/Install.sit.hqx a <url
id="http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main/disks-m68k/current/base2_2.tgz">.
2. Rozbaµte súbor `Install.sit.hqx' na oddiel s minimálne 10MB
voµného miesta. Doporučujeme ho rozbali» do vrchného adresára
zväzku s dostatočným voµným miestom.
3. Po rozbalení by ste mali ma» adresár `debian'. Presuňte
`http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main/disks-m68k/current/base2_2.tgz'
do spomínaného adresára `debian'. Nepremenúvajte ľiadne súbory v
adresári.
4. Zapíąte si Linuxový názov oddielu, kde sa nachádza adresár
`debian'. Pozrite Oddiel 4.3, `Názvy zariadení v Linuxe' pre
viac informácií o tom, ako Linux pomenúva oddiely.
5. Pripravte oddiel pre Linux, ak ste tak uľ neurobili. Pozrite
Oddiel 4.6, `Rozdelenie disku pred inątaláciou Debianu'.
6. Na Mac desktope naątartujete inątalačný proces dvojitým kliknutím
na ikonu ``Penguin Prefs'' v adreári `debian'. Naątartuje sa
linuxový zavádzač. Choďte do poloľky ``Settings'' v menu
``File'' a označte obrazy jadra a ramdisku v adresári `debian'
kliknutím na zodpovedajúce tlačítka vpravo hore v rohu a nájdením
súborov pomocou dialógov na výber súborov. Zavrite dialógové
okno ``Settings'', uloľte nastavenia a naątartujte zavádzanie
pouľitím poloľky ``Boot Now'' z menu ``File''.
`Penguin booter' zobrazí nejaké ladiace informácie do okna. Po tomto
obrazovka zoąedne a na pár sekúnd sa zastaví, naskočí čierna obrazovka
s bielym textom, ktorá bude zobrazova» vąetky druhy ladiacich
informácií jadra. Tieto správy odrolujú rýchlejąie, ako ich stihnete
prečíta», ale je to v poriadku. Po pár sekundách nabehne automaticky
inątalačný program, takľe budete môc» pokračova» na Kapitola 7,
`Nastavenie počiatočného systému programom `dbootstrap''.
Ak budete ma» na druhej strane problémy so zavádzaním, pozrite si
Oddiel 6.5, `Problémy pri ątarte systému'.
5.4.4. Inątalácia z oddielu systému Linux
-----------------------------------------
Debian je moľné nainątalova» zo systémov súborov ext2fs alebo Minix,
napríklad v situácii, keď chcete úplne nahradi» terająí systém
Debianom.
Oddiel, _z_ ktorého inątalujete, by sa nemal zhodova» s oddielom,
_kam_ chcete systém umiestni». (tj. `/, /usr, /lib' apod.).
Pri inątalácii z disku Linuxu postupujte nasledovne:
1. Zoľeňte si tieto súbory (v najväčąej moľnej variante) a nahrajte
si ich na disk
* obraz Rescue Floppy
* obraz Driver Floppies
* <url
id="http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main/disks-m68k/current/base2_2.tgz">
2. Pri inątalovaní z disku môľete pouľi» hocakú funkčnú metódu
zavedenia systému. Nasledujúci text predpokladá zavedenie z
diskiet, ale môľe by» pouľitá hocaká iná metóda.
3. podµa Oddiel 5.10, `Zápis obrazov diskov na diskety' pripravte
Rescue Floppy
4. Vloľte disketu s Rescue Floppy do mechaniky a reątartujte
počítač.
5. Pokračujte v Kapitola 6, `Natiahnutie inątalačného systému'.
5.5. Inątalácia z CD-ROM
------------------------
V prípade, ľe máte CD a mechaniku, z ktorých je moľné zavies» systém,
obídete sa bez diskiet. Momentálne jediná Motorola 680x0
podarchitektúra podporujúca zavádzanie z CD ROM je BVME6000. Vloľte
CD do mechaniky a reątartujte počítač. Ďalej sa riaďte pokynmi v
Kapitola 6, `Natiahnutie inątalačného systému'.
Nezáleľí na tom, ako natiahnete systém, na inątaláciu základného
systému môľete vyuľi» CD-ROM. Keď inątalačný program dospeje k
inątalácii základného systému a neskorąie aj pri inątalácii zbytku
systému, nasmerujte program na CD-ROM podµa návodu v Oddiel 7.12,
```Inątalova» základný systém'''.
5.6. Zavedenie z `tftp'
-----------------------
Potrebujete nastavi» dva servery: server RARP a server TFTP. Protokol
na rozliąovanie spätných adries (RARP) je na to, aby Váą klient mal
poňatie, ktorú IP adresu musí pouľi». Ďaµąia cesta je pouľitie
protokolu BOOTP. Eąte jedna alternatíva existuje na systémoch VMEbus:
IP adresu môľete ručne nakonfigurova» v boot ROM. Triviálny protokol
na prenos súborov (TFTP) je pouľitý na ponúknutie zavádzacieho obrazu
klientovi. Teoreticky, hocaký server hocakej platformy, ktorý má
implementované tieto protokoly, môľe by» pouľitý. V príkladoch v
tejto sekcii, budeme uvádza» príklady SunOS 4.x, SunOS 5.x (známy ako
Solaris) a GNU/Linux.
5.6.1. Nastavenie RARP
----------------------
Na nastavenie RARP, potrebujete vedie» ethernetovú adresu klienta
(známa ako MAC adresa). Ak ju neviete, môľete zaveďte systém do módu
``Rescue'' (napr. z diskety Rescue Floppy) a pouľite príkaz
`/sbin/ifconfig eth0'.
V GNU/Linux potrebujete zverejni» RARP tabuµku jadra. Spravíte to
príkazom:
/sbin/rarp -s <client-hostname> <client-enet-addr>
/sbin/arp -s <client-ip> <client-enet-addr>
Pod SunOS sa potrebujete uisti», ľe ethernetová hardvérová adresa pre
klienta je uvedená v databáze ``ethers'' (v súbore `/etc/ethers',
alebo cez NIS/NIS+) a v databáze ``hosts''. Potom potrebujete
naątartova» démona RARP. V SunOS 4, spustite ako root príkaz
`/usr/etc/rarpd -a'; v SunOS 5 pouľite `/usr/sbin/rarpd -a'.
5.6.2. Spojazdnenie serveru TFTP
--------------------------------
Na pripravenie servera TFTP, musíte sa najprv presvedči», ľe je
povolený démon `tftpd'. Toto je obvykle povolené nasledujúcim riadkom
v `/etc/inetd.conf':
tftp dgram udp wait root /usr/etc/in.tftpd in.tftpd -l /boot
Pozrite sa do toho súboru a zapamätajte si adresár, ktorý je pouľitý
pri `in.tftpd'; budete ho neskôr potrebova». Argument `-l' povolí
niektorým verziám logova» vąetky poľiadavky do systémového logu - to
je uľitočné pri odchytávaní chýb pri zavádzaní systému. Ak ste museli
zmeni» súbor `/etc/inetd.conf', musíte o tom informova» beľiaci proces
`inetd', ľe bol súbor zmenený. Na Debianovskom stroji spustite
`/etc/init.d/netbase reload'; na inom stroji si nájdite ID procesu
`inetd' a spustite `kill -1 <inet-pid>'.
5.6.3. Presun obrazov TFTP na správne miesto
--------------------------------------------
Ďalej, umiestnite zavádzací obraz TFTP, ktorý potrebujete (nájdete v
Oddiel 5.3, `Popis súborov inątalačného systému', do adresára
zavádzacieho obrazu `tftpd'. Vąeobecne, adresár bude v Debiane
`/boot', a `/tftpboot' v iných operačných systémoch. Potom musíte
spravi» odkaz z toho súboru na súbor, ktorý bude `tftpd' pouľíva» na
zavedenie jednotlivého klienta. Avąak, meno súboru je určené klientom
TFTP a neexistujú ľiadne ątandardy.
Súbor, ktorý hµadá klient TFTP je často
<client-ip-in-hexclient-architecture>. Na výpočet <client-ip-in-hex>,
vezmite kaľdý byt IP adresy a preveďte ju do ąestnástkového zápisu.
Ak máte stroj vybavený programom `bc', môľete pouľi» program: najprv
vyvolajte príkaz `obase=16' na nastavenie výstupu do ąestnástkovej
sústavy. Potom po jednej zadajte individuálne časti IP adresy. Tak
ako pre <client-architecture>, vyskúąajte viaceré hodnoty. Keď ste
vypátrali meno, spravte odkaz na tento súbor, ako: `ln
/boot/tftpboot.img /boot/<file-name>'.
Systémy BVM a Motorola VMEbus hµadajú súbory, podµa nasledovného
zoznamu:
* Pre podarchitektúry BVME4000/6000:
* skopírujte bvme6000/linux do `/boot/linuxbvme6000'
* skopírujte bvme6000/root.bin do `/boot/rootbvme.bin'
* skopírujte bvme6000/tftplilo.bvme do `/boot/tftplilo.bvme'
* skopírujte bvme6000/tftplilo.conf do `/boot/tftplilo.conf'
* Pre MVME162:
* skopírujte mvme162/linux do `/boot/linuxmvme162'
* skopírujte mvme162/root.bin do `/boot/rootmvme.bin'
* skopírujte mvme162/tftplilo.mvme do `/boot/tftplilo.mvme'
* skopírujte mvme162/tftplilo.conf do `/boot/tftplilo.conf'
* Pre MVME166/167:
* skopírujte mvme167/linux do `/boot/linuxmvme167'
* skopírujte mvme167/root.bin do `/boot/rootmvme.bin'
* skopírujte mvme167/tftplilo.mvme do `/boot/tftplilo.mvme'
* skopírujte mvme167/tftplilo.conf do `/boot/tftplilo.conf'
Ďalej, skonfigurujte Vaąe boot ROM alebo server BOOTP tak, aby nahral
súbor `tftplilo.bvme' alebo `tftplilo.mvme' zo serveru TFTP. Podµa
Vaąej architektúry nájdete v súbore tftplilo.txt dodatočné informácie
o konfigurovaní.
Teraz by ste mali by» pripravení na vlastné zavedenie systému. Po
zavedení systému na strojoch VMEbus vám bude ponúknutý riadok `LILO
Boot:'. Na tomto riadku zadajte jeden z nasledujúcich riadkov na
zavedenie Linuxu a správnu inątaláciu Debianu pomocou emulácie
terminálu vt102.
* píąte ``i6000 _Return_'' pre inątaláciu na BVME4000/6000
* píąte ``i162 _Return_'' pre inątaláciu na MVME162
* píąte ``i167 _Return_'' pre inątaláciu na MVME166/167
Môľete prida» re»azec ``TERM=vt100'' pre pouľitie terminálovej
emulácie vt100, napríklad ``i6000 TERM=vt100 _Return_''.
_E©TE NEDOPÍSANÉ_
5.6.4. Inątalovanie s TFTP a NFS Root
-------------------------------------
Je to bliľąie k "tftp install for lowmem...", pretoľe nenahrávate
ramdisk, ale nootojete z novovytvoreného súborového systému nfs-root.
Potom musíte nahradi» symbolický odkaz na obraz tftpboot symbolickým
odkazom na obraz jadra (napr. linux-a.out). Moje skúseností so
zavádzaním cez sie» boli zaloľené výnimočne na RARP/TFTP, čo vyľaduje,
aby vąetci démoni beľali na rovnakom serveri (pracovná stanica sparc
posiela poľiadavku tftp spä» serveru, ktorý odpovedal na jej
predchádzajúcu poľiadavku rarp). Aj keď Linux podporuje tieľ protokol
BOOTP, ale neviem to nastavi». :-(( Má to by» tieľ dokumentované v
tejto príručke?
5.7. Inątalácia z NFS
---------------------
Z povahy metódy vyplýva, ľe je moľné ju pouľi» aľ na inątaláciu
základného systému. Potrebujete zavádzací disk a disk s ovládačmi,
ktoré nainątalujete jedným z uvedených spôsobov. Pred inątaláciou
základného systému z NFS je nutné prejs» postup z Kapitola 7,
`Nastavenie počiatočného systému programom `dbootstrap''. Nezabudnite
do jadra nahra» ovládač sie»ovej karty a modul pre systém súborov NFS.
Keď bude program `dbootstrap' zis»ova», odkiaµ inątalova» základný
systém (Oddiel 7.12, ```Inątalova» základný systém'''), zvoµte NFS a
postupujte podµa návodu.
5.8. Inątalovanie z diskiet
---------------------------
Na zavádzanie z diskiet si jednoduch stiahnite obraz Rescue Floppy a
Driver Floppies. V niektorých prípadoch sa budete musie» rozhodnú»,
ktorý druh obrzu diskety pouľi», ako je prebraté v Oddiel 5.3, `Popis
súborov inątalačného systému'. Informácie v tej sekcii by Vám mali
pomôc» pri rozhodovaní. Nakopírujte obrazy na diskety, ako je
popísané v Oddiel 5.10, `Zápis obrazov diskov na diskety'.
Ak je to potrebné, môľete tieľ zmeni» Rescue Floppy; pozrite Oddiel
9.3, `Výmena jadra'.
Zavádzanie z Rescue Floppy je momentálne podporované iba pre Atatri a
VME (s SCSI disketovou mechanikou na VME). Na Macintoshi môľete
zavádza» systém z obrazu HFS diskety poskytovanej ako formát obrazu
pre DiskCopy, čo je binárny obraz diskety Rescue Floppy.
Na vaąej architektúre, na Rescue Floppy sa nezmestí koreňový systém
súborov, takľe budete potrebova», aby sa koreňový obraz zapísal na
disk. Môľete vytvori» disketu presne tak, ako zapisujete iné obrazy
na disketu. Akonáhle sa jadro nahrá z Rescue Floppy, systém Vás
poľiada o disk s koreňovým systémom súborov. Vloľte dotyčnú disketu a
úokračujte. Pozrite tieľ Oddiel 6.2, `Zavedenie systému z Rescue
Floppy'.
5.9. Inątalácia základného systému z diskiet
--------------------------------------------
Tento spôsob inątalácie nedoporučujeme (s výnimkou situácie, keď
nemáte na pevnom disku systém súborov), pretoľe diskety sú najmenej
spoµahlivé médium. Inątalovanie základného systému z diskiet nie je
podporované na systémoch Amiga a Macintosh.
Urobre postupne:
1. Nahrajte si obrazy diskiet (obsah súborov je popísaný v Oddiel
5.3, `Popis súborov inątalačného systému'):
* obraz Rescue Floppy
* obraz Driver Floppies
* základný systém, tj. base14-1.bin, base14-2.bin, atď.
2. Zoľeňte si dostatočné mnoľstvo diskiet.
3. Zapíąte súbory na diskety, návod je v Oddiel 5.10, `Zápis obrazov
diskov na diskety'.
4. Vloľte do mechaniky disketu Rescue Floppy a reątartujte počítač.
5. Prejdite k návodu Kapitola 6, `Natiahnutie inątalačného systému'.
5.10. Zápis obrazov diskov na diskety
-------------------------------------
Obrazy diskov predstavujú úplný obsah diskety. Súbory ako je napr.
`resc1440.bin' nemoľno na disketu jednoducho nakopírova», ich zápis sa
robí ąpeciálnym programom _priamo_ do sektorov na diskete.
Príprava diskiet se líąi od systému k systému. Táto kapitola sa
zaoberá prípravou diskiet pod rôznymi operačnými systémami.
Keď budete ma» diskety vytvorené, ochráňte ich pred neúmyselným
prepísaním nastavením diskiet iba na čítanie.
5.10.1. Zápis diskiet pod Linuxom alebo unixovým systémom
---------------------------------------------------------
Zápis diskiet môľe väčąinou urobi» iba pouľívateµ root. Zaloľte do
mechaniky prázdnu disketu a príkazom
dd if=<súbor> of=/dev/fd0 bs=512 conv=sync ; sync
zapíąte <súbor> na disketu. `/dev/fd0' býva zariadenie disketovej
jednotky. (Na systéme Solaris je to `/dev/fd/0'). Disketu vyberte aľ
po zhasnutí kontrolky na mechanice, príkaz `dd' Vám môľe vráti»
príkazový riadok, eąte pred tým, ako systém dokončí zápis súboru. Na
niektorých systémoch je moľné vybra» disketu z mechaniky iba
softvérovo. (Solaris má pre tento účel príkaz `eject', viď manuál).
Niektoré systémy sa snaľia automaticky pripoji» disketu, akonáhle ju
vloľíte do mechaniky. Budete asi nútení túto funkciu vypnú», aby bolo
moľné zapisova» disketu priamo. Opýtajte sa systémového
administrátora na detaily, na systéme Solaris ide o program `vold'.
5.10.2. Zapisovanie diskových obrazov na systémoch Atari
--------------------------------------------------------
Program atari/rawwrite.ttp nájdete v tom istom adresári ako obrazy
diskiet. Naątartujte program dvojitým kliknutím na ikonu programu a
napíąte meno súboru s obrazom diskety, ktorý chcete na disketu
zapísa», v dialógov boxe TOSu.
5.10.3. Zapisovanie obrazov diskov na systémoch Macintosh
---------------------------------------------------------
Pouľitím `DiskCopy' (verzia 4.2 alebo neskorąia), môľete vytvori»
disketu MacOS zo súboru mac/Debian-m68k-2.1-Mac.img v rovnakom
adresári ako súbory inątalátoru Macintoshu. Naątartujte `DiskCopy' a
označte voµbu ``Make a Floppy'' v menu ``Utilities''. Označte súbor s
obrazom disku v dialógovom okne.
Neexistuje ľiadna aplikácia pre MacOS vhodná na zapísanie obrazov
`mac/resc1440.bin' a `mac/drv1440.bin' na disketu (a nemá zmysel to
robi», keďľe z nich nemôľete zavies» systém alebo inątalova» jadro a
moduly pre Macintosh). Avąak tieto súbory sú potrebné pre inątaláciu
operačného systému a modulov neskorąie počas nej.
Buďte opatrní pri prenáąaní súborov na Macintosh. Súbory s príponami
`.bin' alebo `.tgz' musia by vľdy prenáąané s pouľitím binárneho módu.
5.10.4. Zápis obrazov diskov z DOSu, Windows alebo OS/2
-------------------------------------------------------
Ak máte prístup k počítačom, na ktorých beľí jeden z týchto systémov
-- nikdy to radi nepripustíme, ale existujú -- môľete ich pouľi» na
zápis obrazov diskov.
Program `rawrite2.exe' nájdete v sekcii i386 Debianovského archívu, v
rovnakom adresári ako obrazy diskiet. Je tam tieľ súbor
`rawrite2.txt' obsahujúci inątrukcie na pouľitie programu `rawrite2'.
5.10.5. Spoµahlivos» diskiet
----------------------------
Problémom číslo jedna pri prvej inątalácii Debianu býva nespoµahlivos»
čítania z diskiet.
Najväčąie problémy sú s Rescue Floppy, pretoľe túto disketu číta pred
natiahnutím Linuxu BIOS. BIOS nedokáľe číta» disketu tak spoµahlivo
ako linuxový ovládač a čítanie sa môľe zastavi» bez vypísania
chybového hlásenia, ak nastane chyba pri čítaní dat. Tieľ môľe nasta»
chyba pri čítaní z diskiet Driver Floppies a základného systému, to sa
väčąinou prejaví mnoľstvom hlásení o chybách I/O.
Ak Vám inątalácia viazne pri čítaní určitej diskety, vyskúąajte jej
obsah znovu nahra» a zapísa» na _inú_ disketu. Obyčajné
preformátovanie diskety nestačí, aj keď formátovanie a nové zapísanie
prebehne bez chýb. Niekedy sa vyplatí disketu vytvori» na inom
počítači.
Jeden z pouľívateµov napísal, ľe sa mu podarilo vytvori» bezchybnú
zavádzaciu disketu aľ na _tretí_ taký pokus.
Podµa ďaµąích pouľívateµov môľe systém úspeąne nabehnú» aľ na niekoµký
pokus pri čítaní z rovnakej diskety. Príčinou sú nespoµahlivé
disketové jednotky alebo chyby vo firmvéri.
-------------------------------------------------------------------------------
6. Natiahnutie inątalačného systému
-----------------------------------
V predchádzajúcej kapitole ste si zvolili médium, z ktorého zavediete
systém. Ide o Rescue Floppy, CD-ROM, natiahnutie systému zo siete,
alebo ątart z uľ nainątalovaného operačného systému. Táto kapitola
popisuje, ako sa dá priebeh natiahnutia systému ovplyvni», aké
problémy sa pri ňom môľu vyskytnú», ako ich rieąi» alebo nám ich aspoň
pomôc» hµada».
6.1. Parametre pri ątarte systému
---------------------------------
Parametre zadané pri ątarte sa predajú jadru Linuxu a vąeobecne slúľia
ako doplňujúca informácia pre správnu obsluhu zariadení. Vo väčąine
prípadov jadro správne automaticky zistí prítomné zariadenia, niekedy
je potrebné mu trochu pomôc».
Pri natiahnutí systému z Rescue Floppy alebo CD-ROM sa objaví výzva
`boot:' na zadanie parametrov. Detaily nájdete v Oddiel 6.2,
`Zavedenie systému z Rescue Floppy'. Ak spúą»ate inątaláciu z iného
operačného systému, parametre sa predávajú jadru odliąne. Úplný
zoznam parametrov je v Linux BootPrompt HOWTO
(http://www.linuxdoc.org/HOWTO/BootPrompt-HOWTO.html), tu uvádzame iba
prehµad tých nejvýznamnejąích.
Po prvý krát ľiadne parametre jedru nezadávajte, skúste, či Linux
nabehne sám. Keď sa vyskytnú problémy, systém reątartujte a
vyhµadajte, ako jadro informova» o hardvére, ktorý v počítači máte.
Jedna z prvých správ pri zavádzaní systému je `Memory: <avail>
k/<total> k available'. Hodnota <total> by sa mala zhodova» s
veµkos»ou pamäte, ktorú máte v počítači. Ak je odliąná, dodajte údaj
takto: `mem=<ram>', kde <ram> je dostupná pamä» v kilobytoch (s
príponou ``k'') alebo v megabytoch (prípona ''m''). Napríklad rovnaký
význam 8 MB RAM majú `mem=8192k' a `mem=8m'.
Poznamenajme, ľe séria 2.0 Linuxového jadra (pouľitá aj v Debian 2.2)
je limitovaná na 960MB pamäte. Ak máte viac ako toto mnoľstvo, musíte
prida» pri ątarte parameter `mem=960m'.
Ak zavádzate systém zo sériovej konzoly, vąeobecne to jadro rozpozná.
Ak máte videokartu (framebuffer) a klávesnicu takisto pripojenú k
počítaču, na ktorom chcete zavies» systém cez sériovú konzolu, môľete
preda» jadru parameter `console=<zariadenie>', kde <zariadenie> je
Vaąe sériové zariadenie, ktoré je nazývané podobne ako ``ttyS0''.
Eąte pripomíname, úplný zoznam parametrov pre jadro a tipy k
problematickým zariadeniam nájdete v Linux BootPrompt HOWTO
(http://www.linuxdoc.org/HOWTO/BootPrompt-HOWTO.html).
6.2. Zavedenie systému z Rescue Floppy
--------------------------------------
Zavedenie systému z Rescue Floppy je µahké, zaloľte do mechaniky
disketu a stlačte _reset_ alebo počítač vypnite a zapnite. Mala by sa
rozsvieti» kontrolka prístupu na disketu a na obrazovke sa objaví
správa o záchrannej diskete zakončená výzvou `boot:'.
Pri alternatívnom zavedení systému, postupujte podµa inątrukcií a
počkajte, keď sa objaví výzva `boot:'. Pri inątalácii z jednotky s
kapacitou menąou ako 1,44 MB alebo, vlastne, hocikedy, keď zavádzate
systém z diskety na vaąej architektúre, zvoµte postup s ramdiskom a
budete naviac potrebova» eąte disketu s koreňovým zväzkom súborov.
Keď je na obrazovke výzva `boot:' môľete si buď prečíta» informácie
dostupné po stlačení funkčných kláves _F1_ aľ _F10_ alebo spusti»
zavádzanie systému.
Ak sa pri ątarte systému nepodarí automaticky sprístupni» nejaké
zariadenie, pod klávesami _F4_ a _F5_ je nápoveda parametrov, ktorými
sa dá detekcia zariadení upresni». Doplňujúce parametre sa zadávajú
za voµbu metódy ątartu oddelené medzerou. Napríklad `linux
floppy=thinkpad'. Ak iba stlačíte _Enter_, zodpovedá to zavádzacej
metóde `linux' bez ďaµąích doplňujúcich parametrov.
Disketa Rescue Floppy sa nazývá záchranná, pretoľe ju môľete pouľi»
tak isto v núdzovom prípade, ľe by Váą nainątalovaný systém niekedy
neąiel spusti». Doporučuje sa vytvori» si túto disketu a uschova» aj
po úspeąnom dokončení inątalácie. Klávesa _F3_ zobrazí informáciu,
ako v takom prípade postupova».
Po stlačení _Enter_ sa má objavi» hlásenie `Loading...' nasledované
`Uncompressing Linux...' a stránkou o hardvéri Váąho počítača. Viac
informácií o tejto fáze môľete nájs» niľąie.
Ak budete inątalova» iným zavádzacím postupom (napr. ``ramdisk''
alebo ``floppy''), budete vyzvaní na zaloľenie diskety s koreňovým
zväzkom súborov, a keď vloľíte disketu do prvej mechaniky, stlačte
_Enter_. (voµba floppy1 číta disketu z druhej disketovej mechaniky.)
6.3. Natiahnutie systému z CD-ROM
---------------------------------
Stačí vloľi» CD do mechaniky a reątartova» počítač. Mala by sa
objavi» výzva `boot:', kam môľete zapísa» parametre ovplyvňujúce
natiahnutie systému a vybra» si jadro.
_FIXME: sú potrebné fakty a dokumentácia o CD-ROM_
6.4. Hlásenie o ątarte systému
------------------------------
Behom zavádzania systému sa najskôr objaví veµa výpisov. Väčąina
hlásení typu `can't find something' (nemoľno nájs» ..), `something not
present' (.. neprítomný), `can't initialize something' (nemoľno
inicializova» ..) alebo aj `this driver release depends on something'
(táto verzia ovládača závisí na ..) je neąkodných. Objavujú sa,
pretoľe zavádzací disk je pripravený na prítomnos» mnohých rôznych
zariadení. Samozrejme, nikto nemá počítač vybavený vąetkými týmito
zariadeniami, takľe operačný systém vydáva chybové hlásenia o
hardvéri, ktorý nevlastníte. Systém sa takisto môľe pri ątarte
pozdrľa» čakaním na odozvu od zariadenia, ktoré v počítači fyzicky
neexistuje. Pokiaµ z tohto dôvodu trvá natiahnutie systému prílią
dlho, vytvorte si po inątalácii podµa Oddiel 8.4, `Kompilácia nového
jadra' vlastné jadro systému iba s ovládačmi zariadení, ktoré v
počítači máte.
6.5. Problémy pri ątarte systému
--------------------------------
Môľe sa Vám sta», ľe jadro sa behom ątartu zastaví, nerozpozná
niektoré zo zariadení alebo chybne rozpozná disky. Najprv se
zamerajte na parametre jadra, ktoré rozoberá Oddiel 6.1, `Parametre
pri ątarte systému'.
Inokedy závadu vyrieąite odstránením niektorého zo zariadení a novým
ątartom systému.
Pokiaµ problém pretrváva, prosíme Vás o zaslanie popisu chyby na
adresu <submit@bugs.debian.org>. Je _nutné_ na začiatku správy uvies»
nasledujúce riadky:
Package: boot-floppies
Version: <version>
Uistite sa, ľe <version> zodpovedá verzii sady diskiet, ktoré ste
skúąali. Ak nepoznáte verziu, uveďte aspoň dátum, kedy ste si diskety
nahrali a z akej distribúcie pochádzajú (tzn. ''stable'',
''frozen'').
Ďalej uveďte tieto údaje:
architecture: m68k
model: <výrobca a typ počítača>
memory: <veµkos» pamäte>
scsi: <typ radiča SCSI>
cd-rom: <typ mechaniky CD-ROM a spôsob jej pripojenia (ATAPI)>
network card: <typ sie»ovej karty>
pcmcia: <údaje o zariadeniach PCMCIA>
Ďaµąie informácie závisia od povahy závady. Môľe by» uľitočné uvies»
typ disku, kapacitu disku, model grafickej karty.
V správe problém popíąte a v prípade zamrznutia jadra doplňte
hlásenia, ktoré sú na monitore. Uveďte Váą postup pri inątalácie.
-------------------------------------------------------------------------------
7. Nastavenie počiatočného systému programom `dbootstrap'
---------------------------------------------------------
7.1. Úvod do programu `dbootstrap'
----------------------------------
Program `dbootstrap' sa spustí po zavedení inątalačného systému. Má
na staros» počiatočnú konfiguráciu a inątaláciu ``základného
systému''.
Hlavnou úlohou programu `dbootstrap' je nastavenie kµúčových prvkov
systému. Robí napríklad nastavenia sie»ovej adresy, názvu počítača a
sie»ovanie vąeobecne. Ďalej zabezpečí konfiguráciu ``modulov jadra'',
ovládačov, ktoré sa nahrajú do jadra. Tie zahŕňajú ovládače
zariadení, sie»ové ovládače, podporu znakových sád a periférií.
Tieto nastavenia sa robia ako prvé, pretoľe môľu by» nevyhnutné pre
ďaµąiu inątaláciu.
`dbootstrap' je jednoduchá aplikácia v textovom reľime (niektoré
systémy nezvládajú grafiku). Ąahko sa ovláda, bude Vás postupne
sprevádza» inątaláciou. Môľete sa tieľ vráti» spä», pokiaµ zistíte,
ľe ste urobili chybu.
Program `dbootstrap' sa ovláda ąípkami a klávesami _Enter_ a _Tab_.
Skúsený pouľívateµ Unixu alebo Linuxu môľe súčasným stlačením _Left
Alt-F2_ prepnú» do ďaµąej virtuálnej konzoly, v ktorej beľí
interpréter príkazov na základe Bourne shellu _ash_. LeftAlt je
klávesa _Alt_ naµavo od medzerníku, _F2_ funkčná klávesa v hornom
rade. V tomto okamľiku máte systém beľiaci z RAM disku a k dispozícii
je obmedzená sada unixových programov. Ich výpis získate príkazom `ls
/bin /sbin /usr/bin /usr/sbin'. Interpréter príkazov a tieto programy
sú tu pre prípad, ľe nastanú problémy pri inątalácii z menu.
Postupujte podµa menu, hlavne pri aktivácii virtuálnej pamäte, pretoľe
inątalačný program nezistí, ľe ste tento krok urobili z vedµająej
konzoly. _LeftAlt-F1_ Vás vráti do menu. Linux poskytuje aľ 64
virtuálnych konzol, z Rescue Floppy je k dispozícii iba zopár.
Chybové hlásenie sú obvykle presmerovávané na tretiu virtuálnu konzolu
(označovanú `tty3'). Môľete sa do nej prepnú» stlačením _Alt-F3_
(podrľte _Alt_ a stlačte funkčnú klávesu _F3_), spä» do programu
`dbootstrap' sa vrátite pomocou _Alt-F1_.
7.2. ``Hlavná ponuka inątalácie systému Debian GNU/Linux''
----------------------------------------------------------
Moľno uvidíte hlásenie ``Instalačný program zis»uje súčasný stav
systému a ďaµąí inątalačný krok, ktorý by sa mal vykona».''. Môľe
zmiznú» rýchlejąie, ako ho stihnete prečíta». Bude sa objavova» medzi
jednotlivými krokmi v menu, táto kontrola umoľňuje inątalačnému
programu `dbootstrap' pokračova» v začatej inątalácii, pokiaµ by sa
Vám v jej priebehu podarilo zablokova» systém. Pokiaµ spustíte
`dbootstrap' znova, budete musie» iba prejs» voµby farebné/čiernobiele
zobrazovanie, klávesnica, aktivácia odkladacieho oddielu a pripojenie
skôr inicializovaných diskov, vąetky ostatné nastavenia zostanú
uchované.
V priebehu inątalácie budete prechádza» hlavným menu ``Hlavná ponuka
inątalácie systému Debian GNU/Linux''. Voµby v hornej časti sa budú
aktualizova» a ukazova», ako pokračujete s inątaláciou. Phil Hughes
napísal v časopise Linux Journal (http://www.linuxjournal.com/), ľe
inątaláciu Debianu by zvládlo _kura_. Myslel »ukaním do klávesy
_Enter_. Prvá poloľka v menu je totiľ vľdy ďaµąí krok, ktorý máte
urobi», podµa aktuálneho stavu systému. Malo by sa objavi» ``Ďaµąí''
a ten bod je ďaµąí krok, ktorý treba spravi».
7.3. ``Konfigurova» klávesnicu''
--------------------------------
Presvedčte sa, ľe je zvýraznené ``Ďaµąí'' a klávesou _Enter_ prejdite
do menu nastavenie klávesnice. Vyberte klávesnicu zodpovedajúcu Váąmu
národnému prostrediu alebo podobnú, pokiaµ poľadované rozloľenie
klávesnice v menu nie je. Po inątalácii systému si môľete vybra» z
ąirąieho spektra klávesníc programom `kbdconfig'.
Presuňte ąípkami zvýraznenie na Vaąu voµbu klávesnice a stlačte
_Enter_. ©ípky sú vo vąetkých klávesniciach na rovnakom mieste -
nezávisia od nastavenia národnej klávesnice.
Ak inątalujete z bezdiskovej stanice, preskočíte nasledujúcich pár
krokov, keďľe disky na stanici neexistujú. V tomto prípade bude Váą
ďaµąí krok Oddiel 7.11, ```Konfigurova» sie»'''. Po tomto, budete
poľiadaní o pripojení koreňového oddielu cez NFS v Oddiel 7.8,
```Pripoji» inicializovaný oddiel'''.
7.4. Posledné varovanie
-----------------------
Hovorili sme Vám, aby ste si zazálohovali dáta na diskoch? Teraz
prichádza chvíµa, keď si môľete nechtiac zmaza» dáta, máte poslednú
ąancu zazálohova» starý systém. Pokiaµ ste neurobili kompletnú
zálohu, vyberte disketu z mechaniky, reątartujte systém a spustite
zálohovanie.
7.5. ``Rozdeli» pevný disk''
----------------------------
Ak nemáte zatiaµ rozdelený disk s oddielmi pre Linux a virtuálnu
pamä», ako popisuje Oddiel 4.6, `Rozdelenie disku pred inątaláciou
Debianu', ``Ďaµąí'' Vás privedie do menu ``Rozdeli» pevný disk''. S
pripravenými oddielmi prejdite ``Ďaµąí'' k inicializácii odkladacieho
priestoru ``Inicializova» a aktivova» odkladací oddiel'', na systémoch
s nedostatkom pamäte preskočte aj tento krok, pretoľe odkladací
priestor uľ pouľívate. Nezáleľí, kam Vás zavedie ``Ďaµąí'',
pokračova» môľete v ``Rozdeli» pevný disk'', ku ktorému prejdete
pomocou ąípky.
Menu ``Rozdeli» pevný disk'' Vám ponúkne disky na rozdelenie a spustí
program, ktorý spraví záznam do tabuµky oddielov. Musíte vytvori»
aspoň jeden oddiel ''Linux native'' (typ 83) a najskôr budete chcie»
vytvori» aj oddiel ''Linux swap'' (typ 82) pre virtuálnu pamä».
Podrobné informácie sú v Kapitola 4, `Rozdeµovanie disku'. Ak ste si
neistí, ako sa vytvárajú oddiely, vrá»te sa a prečítajte si tú
kapitolu.
Na rozdelenie disku ponúka kaľdá architektúra rôzne programy. Tu je
ich zoznam:
`atari-fdisk'
Verzia programu `fdisk' pre Atari; čítajte atari-fdisk manual
page (atari-fdisk.txt).
`amiga-fdisk'
Verzia programu `fdisk' pre Amigu; čítajte amiga-fdisk manual
page (amiga-fdisk.txt).
`mac-fdisk'
Verzia programu `fdisk' pre Mac; čítajte mac-fdisk manual page
(mac-fdisk.txt).
`mac-fdisk'
Verzia programu `fdisk' pre PowerMac; read the pmac-fdisk manual
page (pmac-fdisk.txt).
Jeden z týchto programov sa spustí, ak si vyberiete ``Rozdeli» pevný
disk''. Ak ten, ktorý sa spustí nie je ten, ktorý chcete, ukončite
ho, choďte do shellu (virtuálna konzola tty2) a manuálne napíąte meno
programu, ktorý chcete pouľi» (a prípadné argumenty). Potom preskočte
voµbu ``Rozdeli» pevný disk'' skočte do `dbootstrap' a pokračujte
ďaµąím krokom.
Doporučujeme vytvorenie oddielu pre virtuálnu pamä», ale ak máte viac
ako 5MB MB a budete trva» na svojom, inątalácia je moľná i bez nej.
Potom zvoµte z menu ``Pokračova» bez odkladacieho oddielu''.
7.6. ``Inicializova» a aktivova» odkladací oddiel''
---------------------------------------------------
Táto poloľka bude ``Ďaµąí'' po rozdelení disku. Vaąe moľnosti sú
inicializova» a aktivova» nový oddiel pre virtuálnu pamä», aktivova»
skôr inicializovaný oddiel alebo pokračova» bez virtuálnej pamäte.
Vľdy je moľné oddiel virtuálnej pamäte znova inicializova», takľe
zvoµte ``Inicializova» a aktivova» odkladací oddiel'', iba ak by ste
vedeli, čo robíte.
Ďaµąí krok je aktivácia virtuálnej pamäte v ``Vyberte oddiel, ktorý sa
má aktivova» ako odkladacie zariadenie.''. Program by Vám mal
ponúknu» na aktiváciu oddiel pripravený ako odkladací priestor.
Stlačte _Return_.
Nasleduje voµba otestovania odkladacieho oddielu kvôli výskytu
nečitateµných blokov na disku. Je uľitočné ju vykona», pokiaµ máte
disk typu MFM, RLL alebo starąí SCSI disk, a nemôľe ničomu uąkodi».
Správne fungujúce moderné disky túto kontrolu nepotrebujú, vylúčia z
pouľívania zlé bloky vlastným mechanizmom.
Na záver potvrdíte inicializáciu disku. Táto operácia zničí vąetky
dáta, ktoré sa nachádzajú v tomto oddieli na disku. Ak je vąetko v
poriadku, zvoµte ``Áno''. Obrazovka bude po spustení programu blika».
7.7. ``Inicializova» linuxový oddiel''
--------------------------------------
Ďaµąie menu bude ``Inicializova» linuxový oddiel''. Ak to tak nie je,
nedokončili ste rozdelenie disku alebo ste vynechali niečo v príprave
oddielu pre virtuálnu pamä».
Môľete inicializova» oddiel pre Linux alebo pripoji» skôr
inicializovaný systém súborov. Program `dbootstrap' _nespraví_
aktualizáciu starąej inątalácie bez toho, aby ju neprepísal. Ak
chcete nedeątruktívne prejs» k novąej verzii Debianu, program
`dbootstrap' nepotrebujete, prečítajte si pokyny k aktualizácii
(http://www.debian.org/releases/2.2/m68k/release-notes/), akým
spôsobom sa dá prejs» z predchádzajúcich verzií na Debian 2.2.
Pokiaµ pre inątaláciu chcete pouľi» čas» disku, ktorá nie je prázdna,
mali byste ju inicializova», tým tieľ zmaľete jej predchádzajúci
obsah. Ďalej musíte inicializova» oddiely, ktoré ste vytvorili skôr
pri delení disku. Asi jediným dôvodom pre voµbu pripoji» oddiel bez
inicializácie môľe by» pokračovanie v nedokončenej inątalácii z
rovnakej sady inątalačných diskiet.
Zvolením poloľky ``Ďaµąí'' pripravíte a pripojíte oddiel na `/' systém
súborov. Prvý oddiel, ktorý pripojíte alebo inicializujete, bude
prístupná ako `/' - nazýva sa ``root'' (hlavný, koreňový zväzok
súborov). Bude Vám ponúknuté urobi» otestovanie disku kvôli výskytu
zlých blokov ako to bolo pri odkladacom oddieli. Platí, čo bolo na
túto tému uľ povedané, na veµkom disku kontrola zaberie 10 minút a
viac.
Po pripojení oddielu `/', poloľka ``Ďaµąí'' bude ``Inątalova» jadro a
moduly operačného systému'', pokiaµ uľ nemáte niečo z inątalácie
hotové. Pomocou ąípiek môľete pripravi» alebo pripoji» ďaµąie časti
disku, ak existujú. Na tomto mieste inicializujte a pripojte oddiely
pre `/var', `/usr' a ďaµąie systémy súborov, ktoré ste predtým
vytvorili.
7.8. ``Pripoji» inicializovaný oddiel''
---------------------------------------
Alternatíva k Oddiel 7.7, ```Inicializova» linuxový oddiel''' je krok
``Pripoji» inicializovaný oddiel''. Pouľite tento, ak opakujete
pokazenú inątaláciu alebo ak chcete pripoji» oddiel, ktorý bol uľ
inicializovaný.
Ak inątalujete na bezdiskovú stanicu, v tomto bode musíte pripoji»
koreňový oddiel zo vzdialeného NFS servera. ©pecifikujte cestu k
serveru NFS pomocou ątandardných konvencií serveru NFS, povedzme,
`<meno-serveru-alebo-IP>:<cesta-na-serveri>'. Ak potrebujete pripoji»
ďaµąie systémy súborov, môľete to urobi» teraz. <cesta-na-serveri>
pre systémy BVM a Motorola VMEbus by sa mala zhodova» s cestou
ąpecifikovanou v súbore `tftplilo.conf' na serveri TFTP server; je
pouľitá na oznámenie jadru, ktorý adresár má pripoji» pri zavádzaní
inątalačného systému. ©tandardná cesta v `tftplilo.conf' je
`/nfshome/C', kde `C' je nahradené s IP adresou (v číselnom formáte)
klienta, na ktorom beľí inątalácia.
7.9. ``Inątalova» jadro a moduly operačného systému''
-----------------------------------------------------
Menu nasleduje po pripojení koreňového zväzku súborov, ak ste uľ túto
čas» inątalácie neurobili pri predchádzajúcom spustení programu
`dbootstrap'. Najskôr potvrďte, ľe je kořenový zväzok pripojený k
správnému zariadeniu. Potom si vyberte podµa Váąho zámeru z Oddiel
5.2.1, `Voµba média pre natiahnutie systému' zariadenie, z ktorého
budete inątalova» jadro a moduly operačného systému.
Pre inątaláciu z lokálneho systému súborov zvoµte ``harddisk'', ak
zariadenie zatiaµ nie je pripojené alebo ``mounted'' pre pripojené
zariadenie. Ďalej zvoµte oddiel, kam ste podµa Oddiel 5.4,
`Inątalácia z pevného disku' nainątalovali inątalačný systém Debianu.
Nasledujúca otázka bude umiestnenie súborov na systéme súborov, cestu
začnite znakom ``/''. Potom nechajte program `dbootstrap' soúbory
nájs», ak bude neúspeąný, máte moľnos» cestu k nim upresni».
Na systémoch Macintosh vám budú ponúknuté tri moľnosti kvôli
duchaplnosti kódu pre systém súborov HFS v Linuxe:
* `/instmnt/debian/.finderinfo'
* `/instmnt/debian/.resource'
* `/instmnt/debian'
Iba posledný adresár momentálne obsahuje dátovú čas» súborov. Buď
napíąte správnu cestu, alebo preskočte moľnosti `.finderinfo' a
`.resource'.
Ak inątalujete z diskiet, budete potrebova» vloľi» Rescue Floppy
(ktorá je uľ pravdepodobne v mechanike), nasledovanú disketou Driver
Floppies.
Ak si ľeláte inątalova» jadro a moduly po sieti, môľete to urobi»
pomocou voµby ``nfs''. Vaąe sie»ové rozhranie musí by» podporované
ątandardným jadrom (pozrite Oddiel 2.4, `Ostatné zariadenia'). Ak sa
moľnos» ``nfs'' neobjaví, musíte zvoli» ``Zruąi»'', ís» spä», zvoli»
kroko ``Konfigurova» sie»'' (pozrite Oddiel 7.11, ```Konfigurova»
sie»'''). Potom spustite znova tento krok. Zvoµte ``nfs'', a oznámte
programu `dbootstrap' meno a cestu k NFS serveru. Predpokladáme, ľe
set umiestnili obrazy Rescue Floppy a Driver Floppies na serveri na
správne miesto, tieto súbory majú by» prístupné pri inątalovaní jadra
a modulov.
Ak inątalujete bezdiskovú stanicu, musíte uľ ma» správne nastavenú
sie», ako je popísané v Oddiel 7.11, ```Konfigurova» sie»'''. Potom
dostanete moľnos» inątalova» jadro a moduly z NFS. Postupujte presne
ako v predchádzajúcom odstavci.
Systém od Vás môľe poľadova» iné kroky pre iné inątalačné médiá.
7.10. ``Konfigurova» moduly s ovládačmi zariadení''
---------------------------------------------------
Vyhµadajte v ponuke ``Konfigurova» moduly s ovládačmi zariadení''
zariadenia, ktoré máte v počítači. Nastavte ich pouľívanie a systém
bude tieto moduly vľdy pri zavádzaní automaticky nahráva».
V tomto bode nie je potrebné konfigurova» vąetky zariadenia, stačí sa
zamera» na tie, ktoré sú nutné pre nainątalovanie základného systému
(viď Oddiel 5.2.2, `Voµba média pre inątaláciu základného systému').
Môľe ís» o ovládače sie»ovej karty alebo o prístup na rôzne súborové
systémy.
Neskorąie na nainątalovanom systéme je moľné konfiguráciu modulov
zmeni» programom `modconf'.
7.11. ``Konfigurova» sie»''
---------------------------
Konfigurácia sa robí aj na systémech bez siete, v takom prípade stačí
vyplni» názov počítača v ``Vybra» hostiteµský názov'' a záporne
odpoveda» na otázku ``is your system connected to a network?'' (je váą
počítač pripojený k sieti?), či je počítač pripojený k sieti.
Na sie»ovom systéme je treba pozna» údaje uvedené v Oddiel 3.2, `Ďalej
budete potrebova»'. Konfiguráciu siete _nerobte_, ak pre prvé
pripojenie počítača k sieti chcete pouľi» PPP.
Program `dbootstrap' Vás vyzve na vyplnenie údajov z Oddiel 3.2,
`Ďalej budete potrebova»'. Na záver zhrnie zadané informácie a
poľiada o ich potvrdenie. Ďalej zadajte sie»ové zariadenia pre sí»ové
spojenie. Obvykle ide o ``eth0''.
Pár technických poznámok: program predpokladá, ľe adresa Vaąej siete
je bitovým súčinom adresy IP a sie»ovej masky. Pokúsi sa odhadnú»
vysielaciu adresu ako bitový súčet IP adresy systému a bitového
doplnku sie»ovej masky. Odhadne, ľe gateway sprostredkúva aj DNS. Ak
nebudete pozna» nejaký údaj, nechajte pri ňom prednastavenú hodnotu.
Konfigurácui môľete na nainątalovanom systéme upravi» úpravou súboru
`/etc/init.d/network'. (V Debiane sú ątartovacie skripty v adresári
`/etc/init.d/'.)
7.12. ``Inątalova» základný systém''
------------------------------------
Zvoµte poloľku ``Inątalova» základný systém''. Dostanete ponuku
zariadení, z ktorých je moľné načíta» základný systém. Vyberte
zariadenie, pre ktoré ste sa rozhodli podµa Oddiel 5.2.2, `Voµba média
pre inątaláciu základného systému'.
Ak si zvolíte inątalovanie zo súborového systému na pevnom disku alebo
z CD ROM, systém sa Vás spýta na cestu k súboru
`http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main/disks-m68k/current/base2_2.tgz'.
Ak máte oficiálne médium, ątandardná cesta bude správna. Inak,
zadajte cestu, kde je umiestnený základný systém, relatívne k bodu
pripojenia inątalačného média. Ako s krokom ``Inątalova» jadro a
moduly operačného systému'', môľete necha» `dbootstrap', aby si naąiel
súbor sám, alebo napíąte cestu do riadku ručne.
Pri inątalácii z diskiet Vás program `dbootstrap' vyzve na postupné
vloľenie diskiet. Pri chybe čítania z diskety budete musie» vytvori»
náhradnú disketu a znovu zača» inątaláciu základného systému. Po
úspeąnom prečítaní vąetkých diskiet, systém nainątaluje súbory, ktoré
z nich prečítal, na pomalom počítači to bude trva» asi 10 minút.
Pre inątalovanie základného systému z NFS, vyberte voµbu NFS a budete
vyzvaní na zadanie servera, zdieµaného disku na servere a podadresára,
kde sa nachádza
`http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main/disks-m68k/current/base2_2.tgz'.
Pri problémoch s prístupom na server si overte, či systémový čas na
servere zhruba zodpovedá nastaveniu Váąho počítača. Systémové hodiny
sa dajú prispôsobi» na `tty2' príkazom `date'. Nápovedu k tomuto
programu nájdete v manuáli date(1).
7.13. ``Konfigurova» základný systém''
--------------------------------------
Teraz máte na disku vąetky súbory základného systému, ostáva urobi»
pár nastavení, kým bude systém pripravený na prevádzku.
Zadajte časové pásmo. Je niekoµko spôsobov, ako to docieli», v
``Adresáre:'' je moľné napríklad zada» ątát prípadne kontinent. Tým
sa zúľi ponuka a µahąie vyberiete krajinu, oblas» alebo mesto z
moľností v ``Časové pásma:''.
Potom odpovedzte, ako sa majú nastavi» hardvérové hodiny počítača -
máte dve moľnosti, nastavi» miestny čas alebo čas na poludníku v
Greenwich (GMT). Pre systém, kde beľí iba Linux alebo iný Unix,
vyberte GMT (tzn. ``Áno''), pokiaµ máte nainątalované aj Windows
alebo DOS, vyberte miestny čas (``Nie''). Unix a Linux udrľujú na
systémových hodinách čas podµa GMT a softvérovo prevádzajú na čas v
miestnom časovom pásme. Tak sa dajú sledova» prechody na zimný a
letný čas, prestupné roky a dokonca uľívatelia pripojení k Váąmu
systému z inej časovej zóny si môľu nastavi» svoje časové pásmo. Ak
budete ma» čas nastavený na GMT, systém bude sám v správne dni meni»
čas z letného na zimný a naopak.
7.14. ``©tartova» Linux priamo z pevného disku''
------------------------------------------------
Ak sa rozhodnete, aby sa systém zavádzal priamo z pevného disku, a ak
_ne_inątalujete bezdiskovú stanicu, program Vás poľiada o inątaláciu
bootovacieho záznamu (MBR). Ak nepouľívate boot manaľér (asi
nepouľívate, ak neviete, o čo ide), a na počítači nemáte ďaµąí
operační systém, odpovedzte ``Áno''. Po odpovedi ``Áno'' bude
nasledova» otázka, či sa má Linux po zapnutí počítača automaticky
zavádza» z pevného disku. Tým sa nastaví oddiel obsahujúci Linux na
_aktívny_ a bude sa z neho číta» operačný systém.
Poznamenajme, ľe zavádzanie viacerých operačných systémov na jednom
stroji je stále niečo ako čierna mágia. Tento dokument sa ani
nepokúąa zdokumentova» rozličné zavádzacie manaľéry, ktoré sa menia
podµa architektúry a niekedy aj podµa podarchitektúr. Je na Vás, aby
ste si prečítali dokumentáciu k Váąmu manaľéru. Zapamätajte si: keď
pracujete so zavádzacím manaľérom, nikdy nemôľete by» dos» opatrný.
_FIXME: dopísa» o zavádzacom manaľéri_ Ak inątalujete na bezdiskovej
stanici, je zavádzanie z lokálneho disku nezmyselná voµba a bude
preskočená.
7.15. Okamih pravdy
-------------------
Teraz prichádza chvíµa _zahorenie_ systému, čo bude nasledova», keď
systém prvý krát spustíte. Vyberte disketu z mechaniky a zvoµte
poloľku ``Reątartova» systém''.
Ak zavádzate priamo Debian a systém nenaątartuje, pouľite alebo
originálne inątalačné médium (napríklad Rescue Floppy), alebo vloľte
vlastnú zavádzaciu disketu, ak ste ju vytvorili a reątartujte systém.
Ak _ne_pouľívate vlastnú zavádzaciu disketu, pravdepodobne budete
musie» prida» zavádzacie parametre. Ak zavádzate z Rescue Floppy
alebo podobne, potrebujete ąpecifikova» `rescue root=<root>', kde
<root> je Váą oddiel s koreňovým systémom súborov, napríklad
``/dev/sda1''.
Ak ste práve spravili bezdiskovú inątaláciu na stroji BVM alebo
Motorola VMEbus. Akonáhle systém natiahne program `tftplilo' z TFTP
serveru, napíąte na riadku `LILO Boot:' jedno z nasledujúcich:
* ``b6000 _Return_'' na zavedenie systému na BVME4000/6000
* ``b162 _Return_'' na zavedenie systému na MVME162
* ``b167 _Return_'' na zavedenie systému na MVME166/167
Debian by sa mal zavies», a uvidíte tie isté výpisy ako keď ste prvý
krát zavádzali inątalačný systém, a budú nasledova» niektoré nové
výpisy.
7.16. Heslo pre pouľívateµa root
--------------------------------
Účet _root_ je účtom pre _superpouľívateµa_, na ktorého sa nevz»ahujú
bezpečnostné obmedzenia. Mali by ste ho pouľíva» iba, keď robíte
správu systému, a len na nevyhnutnú dobu.
Hocaké heslo, ktoré vytvoríte, musí obsahova» minimálne 6 a maximálne
8 znakov a malo by obsahova» malé aj veµké písmená, ako aj
interpunkčné znamienka. Dajte si zvláą» záleľa» na nastavení Váąho
superuľívateµského hesla, pretoľe to je veµmi mocný účet. Vyvarujte
sa slov zo slovníkov, alebo osobným údajom, ktoré sa dajú µahko
uhádnu».
Ak Vám niekto povie, ľe potrebuje Vaąe superpouľívateµské heslo, buďte
extrémne opatrní. Normálne by ste nemali nikdy dáva» niekomu
superpouľívateµské heslo, okrem prípadu, keď spravujete systém spolu s
iným správcom.
7.17. Vytvorenie pouľívateµského účtu
-------------------------------------
Systém Vás vyzve na vytvorenie pouľívateµského účtu (účet je právo na
pouľívanie počítača, tvorí ho meno pouľívateµa a jeho heslo). Ako sme
uľ povedali, _nepouľívajte_ účet superpouľívateµa na beľnú prácu.
Prečo nie? No, jeden dôvod vyhýbania sa pouľitiu superuľívateµských
privilégií je to, ľe môľete ako superpouľívateµ veµmi µahko
nenapraviteµne poąkodi» systém. Ďaµąím dôvodom je to, ľe môľete by»
oklamaný a spusti» program typu _Trójsky kôň_ -- to je program, ktorý
vyuľije Vaąe superpouľívateµské práva na naruąenie bezpečnosti systému
za Vaąím chrbtom. Hocaká dobrá kniha o správe Unixového systému Vám
poskytne o tejto téme viac informácií -- uváľte, či by ste si jednu z
nich nemali prečíta», ak je toto pre vás novinka.
Napríklad, ak sa voláte Ján Kováč, vytvorte si nový účet ''kovac'',
''jkovac'' alebo ''jk''.
7.18. Tieňové heslá
-------------------
Shadow passwords (tieňové heslá) je prostriedok na zabezpečenie
systému. Systémy bez shadow password uchovávajú pouľívateµské heslá v
zaąifrovanej podobe v súbore `/etc/passwd' prístupnom vąetkým
pouľívateµom. Tento súbor musí osta» čitateµný, pretoľe obsahuje
dôleľité informácie o pouľívateµoch, napríklad ako sa majú prevádza»
pouľívateµské mená na zodpovedajúce číselné hodnoty. Kto získa súbor
`/etc/passwd', môľe útokom hrubou silou skúąa», aké heslá majú
pouľívatelia systému.
Ak povolíte pouľitie shadow passwords, heslá sa budú uchováva» v
súbore `/etc/shadow', ktorý _nie je_ čitateµný, prístup k nemu má iba
superpouľívateµ- root. Doporučujeme pouľíva» shadow passwords.
Na shadow password môľete systém previes» aj neskôr programom
`shadowconfig'. Po inątalácii nájdete postup v súbore
`/usr/doc/passwd/README.debian.gz'.
7.19. Výber a inątalácia profilov
---------------------------------
Program Vám teraz predloľí ponuku pripravených softvérových profilov.
Pri inątalácii si môľete balík po balíku urči», čo se má inątalova»,
na to je určený program `dselect'. Prejs» vąetky programy Vám zabere
veµa času, budete vybera» z 3650 balíkov!
Z tohoto dôvodu Vám radąej ponúkame _profily_ alebo _zadania_.
_Zadaním_ sa myslí funkcia, ktorú systém bude schopný plni». Môľete
voli» niekoµko z predpripravených zadaní, napríklad ``Programovanie v
jazyku Perl'', ``Tvorba dokumentov vo formáte HTML'', ``Spracovanie
čínskych textov''. _Profil_ je hlavné poslanie Váąho počítača, môľe
ís» trebárs o ``sie»ový server'' alebo ``pouľívateµskú stanicu''. Na
rozdiel od _zadania_ je moľné zvoli» iba jeden _profil_.
Ak sa ponáhµate, zvoµte si jeden z pripravených profilov. Ak máte
viac času, zvoµte ``Custom profile'', z ponuky zadaní si pripravíte
vlastný profil. Ak chcete presne určit, čo sa má nainątalova»,
preskočte túto voµbu a vyberte si balíky programom `dselect'. Táto
konfigurácia je časovo najnáročnejąia.
Skoro vstúpite do programu `dselect'. Ak ste urobili výber balíkov,
zapamätajte si, ľe v ňom musíte preskoči» voµbu ``Select'', pretoľe
sadu balíkov na inątaláciu ste si uľ zvolili.
Upozornenie: uvedená veµkos» zadaní je súčet veµkostí vąetkých
balíkov, ktoré sú v zadaní obsiahnuté. Dve rôzne zadanie môľu
obsahova» rovnaké balíky, ak ich obidve zvolíte, skutočné poľiadavky
na diskový priestor budú menąie ako súčet veµkostí oboch zadaní.
Keď pripravíte účet superpouľívateµa a osobný účet, spustí sa program
`dselect'. V dselect Tutorial (dselect-beginner.html) sú informácie,
ktoré by ste mali pozna» pred tým, ako `dselect' začnete pouľíva».
`dselect' slúľi na výber balíkov, ktoré sa nainątalujú na Váą systém.
Ak máte v počítači CD s distribúciou Debianu alebo ste pripojení na
Internet, môľete v inątalácii hneď pokračova». Inak program ukončite
a spustite ho znova neskorąie, keď si zoľeniete balíky s programami.
Program `dselect' musíte spusti» ako superpouľívateµ.
7.20. Prihlásenie do systému
----------------------------
Po ukončení programu `dselect' sa stretnete s výzvou na zalogovanie.
Prihláste sa na svoj osobný účet. Systém je pripravený na pouľívanie.
7.21. Nastavenie PPP
--------------------
Pozn.: Ak inątalujete z CD-ROM alebo ak máte priame pripojenie k
sieti, môľete tento oddiel bez obáv preskoči». Inątalačný systém sa
výs na tieto informácie bude pýta» iba vtedy, keď ste eąte
neskonfigurovali sie».
Základný systém obsahuje balík pre `ppp'. Umoľní Vám pripojenie k
sprostredkovateµovi Internetu protokolom PPP. Uvedieme postup pre
nastavenie pripojenia. Na zavádzacích diskoch sa nachádza program
`pppconfig', ktorý Vám pomôľe PPP nastavi». Názov pre pripojenie, na
ktorý sa program opýta, uveďte ''provider''.
Dúfame, ľe s pomocou programu `pppconfig' nastavíte spojenie
jednoducho. Ak by sa Vám to nepodarilo, nasledujú podrobnejąie
pokyny.
Pre nastavenie PPP potrebujete pozna» základy prezerania a úprav
súborov v Linuxe. Pre zobrazenie obsahu súboru pouľívajte programy
`more' alebo `zmore' pre komprimované súbory s koncovkou `.gz'.
Napríklad súbor `README.debian.gz' si môľete prezrie» príkazom `zmore
README.debian.gz'. Lepąí stránkovací prezerač súborov sa volá `less',
ale ten nie je v základnom systéme. Doinątalujte si balík s programom
`less', akonáhle to bude moľné. Editor v základnom systéme sa volá
`ae'. Druhý editor sa volá `elvis-tiny', čo je orezaná verzia editoru
`vi'. Má jednoduché ovládanie a nezvláda veµa funkcií. Môľete si
vybra» z väčąej ponuky editorov, keď spustíte program `dselect' - ako
`nvi', `less' a `emacs'.
V súbore `/etc/ppp/peers/provider' nahraďte ``/dev/modem'' re»azcom
``/dev/ttyS<#>'', kde <#> znamená číslo sériového portu. V Linuxe sa
porty označujú číslami od 0, takľe prvý sériový port zodpovedá
`/dev/ttyS0'. Ďalej upravte súbor `/etc/chatscripts/provider', kam
vloľíte telefónne číslo k sprostredkovateµovi Internetu, pouľívateµské
meno a heslo. Ponechajte ``\q'' v úvode hesla, zabraňuje zapisovaniu
hesla do súborov so záznamom spojenia.
Mnohí sprostredkovatelia pouľívajú PAP alebo CHAP namiesto overenia
pouľívateµa v textovom reľime. Ďaµąí pouľívajú obidva druhy. Ak Váą
poskytovateµ poľaduje PAP alebo CHAP, je potrebné postupova» iným
spôsobom. Zmeňte na komentár vąetko za vytáčacou sekvenciou (začína
ATDT) v `/etc/chatscript/provider'. Upravte `/etc/ppp/peers/provider'
podµa návodu uvedeného vyąąie a pripojte `user <jmeno>', kde <jméno>
je Vaąe pouľívateµské meno u sprostredkovateµa pripojenia. Ďalej
upravte súbor `/etc/pap-secrets' alebo `/etc/chap-secrets' a doplňte
doň heslo.
Do súboru `/etc/resolv.conf' eąte doplňte číselnú adresu DNS u Váąho
sprostredkovateµa pripojení. Riadky súboru `/etc/resolv.conf' sú v
nasledujúcom formáte `nameserver <xxx.xxx.xxx.xxx>' kde <x> znamenajú
čísla v adrese.
Pokiaµ Váą poskytovateµ pouľíva ątandardnú prihlasovaciu procedúru,
malo by by» vąetko pripravené na pripojenie. PPP spojenie spustíte
pod superpouľívateµom root príkazom `pon' a jeho priebeh sa sleduje
pomocou `plog'. Odpojenie sa urobí pomocou `poff'.
7.22. Inątalácia zbytku systému
-------------------------------
O tom, ako doinątalova» zbytok systému, hovorí dokument dselect
Tutorial (dselect-beginner.html). Nezabudniete preskoči» krok
``Select'' v `dselect', ak pouľívate profily a zadania z Oddiel 7.19,
`Výber a inątalácia profilov'.
-------------------------------------------------------------------------------
8. Ďaµąie kroky a kam stadiaµto ís»
-----------------------------------
8.1. Ak začínate so systémom UNIX
---------------------------------
Pokiaµ so sytémom Unix začínate, moľno budete ma» záijem prečíta» si
dostupnú literatúru. V Unix FAQ
(ftp://rtfm.mit.edu/pub/usenet/news.answers/unix-faq/faq/) nájdete
odkazy na anglické knihy a diskusné skupiny Usenet. Pozrite sa tieľ
na User-Friendly Unix FAQ
(http://www.camelcity.com/~noel/usenet/cuuf-FAQ.htm).
Linux je jednou z implementácií systému Unix. Na Linux Documentation
Project (LDP) (http://www.linuxdoc.org/) je zhromaľdené veµké mnoľstvo
elektronických dokumentov a HOWTO (návodov ako na to) týkajúcich sa
Linuxu. Väčąinu z týchto materiálov si môľete prečíta» lokálne, stačí
nainątalovat jeden z balíkov `doc-linux-html' (HTML verzia) nebo
`doc-linux-text' (ASCII verzia), dokumenty budú v `/usr/doc/HOWTO'. V
balíkoch sú dostupné takisto preklady niektorých návodov.
Česky vyąli knihy:
* Kolektív CZLUG (http://www.cpress.cz/knihy/index.html): _Linux -
Dokumentační Projekt._ Kniha je určená pre začínajúcich
uľívateµov Linuxu, aj pre správcov. Jednoznačne najbohatąia a
najlepąia kniha o Linuxe pod (sk/cz) slnkom. Dá sa tieľ stiahnu»
zdarma vo forme PDF dokumentov. Computer Press
(http://www.cpress.cz).
* Michal Brandejs (http://www.fi.muni.cz/usr/brandejs/): _UNIX -
Linux._ Kniha je určená pre začínajúcich uľívateµov Linuxu a
systémov UN*X. Zaoberá sa základnými príkazmi a systémom z
hµadiska pouľívateµa. Vydala Grada (http://www.grada.cz).
* Pavel Satrapa (http://www.kin.vslib.cz/~satrapa): _Linux -
Internet Server
(http://www.kin.vslib.cz/~satrapa/docs/iserver/index.html)_.
Kniha popisuje Linux z pohµadu správcu sietí, konfiguráciu
základných sie»ových sluľieb a podobne.
* Matt Welsh (http://sunsite.unc.edu/~mdw): _Pouľíváme Linux
(http://www.cpress.cz/knihy/systemy/linux/linux.htm)_. Preklad
knihy _Running Linux, 2nd edition_. Vydal Computer Press
(http://www.cpress.cz).
* Lukáą Petrlík (http://www-kiv.zcu.cz/~luki/juu): _Jemný úvod do
systému Unix_. Perfektná kniha pre začínajúceho pouľívateµa.
Veµmi µahko stráviteµná. Vydal Kopp, České Budějovice
(http://www.kopp.cz). `ISBN: 80-85828-28-6'
8.2. Orientácia v Debiane
-------------------------
Debian sa líąi od ostatných distribúcií Linuxu. Aj keď ste uľ s
Linuxom pracovali, je potrebné zoznámi» sa s tým, ako distribúcia
funguje, aby ste si systém udrľali v poriadku. Táto kapitola Vám
pomôľe sa v Debiane lepąie orientova». Opä» ide iba o letmý prehµad.
Najdôleľitejąie je pochopi», ako pracuje balíčkovací softvér. Systém
je z veµkej časti spravovaný balíčkovacím systémom. Ide o adresáre:
* `/usr' (okrem `/usr/local')
* `/var' (výnimkou bude `/var/local', ak ho vytvoríte)
* `/bin'
* `/sbin'
* `/lib'
Napríklad keď nahradíte program `/usr/bin/perl', najskôr bude vąetko
fungova», ale s prechodom na novąiu verzi balíku `perl' o svoje úpravy
prídete. Skúsení uľívatelia tomu dokáľu zabráni» prevedením balíku do
stavu ''hold''.
8.3. Ďaµąie informácie
----------------------
Ak hµadáte popis nejakého programu, vyskúąajte najprv `man <program>'
a `info <program>'.
Uľitočné informácie nájdete v adresári `/usr/doc'. Zaujímavé
dokumenty sú v podadresároch `/usr/doc/HOWTO' a `/usr/doc/FAQ'.
Stránka Debian web site (http://www.debian.org/) obsahuje veµké
mnoľstvo dokumentácie o Debiane. ©peciálne, pozrite sa na Debian FAQ
(http://www.debian.org/doc/FAQ/) a Debian Mailing List Archives
(http://www.debian.org/Lists-Archives/). Debianovské komunita sa
podporuje sama; na prihlásenie sa do jednej alebo viacerých diskusných
skupín, pozrite stránku Mail List Subscription
(http://www.debian.org/MailingLists/subscribe).
Pre podporu v slovenčine/čeątine odporúčam stránky Debian CZ
(http://www.debian.cz), slovenské stránky na Debian CZ
(http://www.debian.cz/slovak/), diskusné skupiny ``linux'' (prihlásite
sa na Linux CZ (http://www.linux.cz) - pozor! skupina s _veµkou_
premávkou), ``linux'' (slovenská skupina, server Rak Linux
(http://rak.isternet.sk)) a ąpeciálne pre lokalizáciu Debianu skupina
``czdebian-l'' (na stránkach Debian CZ (http://www.debian.cz)). Ďalej
si pozrite stránky Linux SK (http://www.linux.sk), Linux CZ
(http://www.linux.cz), Penguin CZ (http://www.penguin.cz), RAK Linux
(http://rak.isternet.sk) a Slovenské zdruľenie pouľívateµov Linuxu
(http://www.sklug.sk).
8.4. Kompilácia nového jadra
----------------------------
Prečo by ste si mohli chcie» pripravi» nové jadro? Obvykle nejde o
nutnos», pretoľe jadro dodávané s Debianom funguje vo väčąine
počítačov. Nové jadro môľe by» uľitočné v nasledujúcich situáciach:
* v ątandardnom jadre vám chýba podpora zariadení alebo nejaká
sluľba (napr. Advanced power management alebo SMP)
* chcete menąie jadro bez ovládačov, ktoré nepouľívate. Urýchlite
ątart systému a uąetríte pamä». (neaktívne časti jadra sa nedajú
odloľi» na disk).
* chcete jadro roząíri» o nejakú funkciu (napr. firewall).
* chcete jadro z vývojového radu.
* chcete urobi» dojem na známych, vyskúąa» niečo nového.
Nebojte sa kompilácie jadra, je to zábava a budete z nej ma» úľitok.
Doporučený spôsob kompilácie jadra v Debiane vyľaduje tieto balíky:
`kernel-package', `kernel-source-2.2.10' (aktuálna verzia v dobe
vzniku dokumentu), `fakeroot' a ďaµąie, ktoré uľ máte asi
nainątalované (úplný zoznam je v súbore
`/usr/doc/kernel-package/README.gz'). Poznamenajme, ľe jadro
_nemusíte_ pripravova» touto ``Debianovskou'' cestou, ale myslíme si,
ľe s vyuľitím balíčkovacieho softvéru sa proces zjednoduąí a je tieľ
bezpečnejąí. Môľete si kµudne vzia» zdrojové texty jadra priamo od
Linusa a nebudete potrebova» balík `kernel-source-2.2.10', stále
môľete pouľi» metódu kompilovania pomocou `kernel-package'.
Popis balíku `kernel-package' sa nachádza v adresári
`/usr/doc/kernel-package'. V nasledujúcich odstavcoch nájdete len
úvod do jeho pouľívania.
V ďaµąom budeme predpoklada», ľe zdrojové texty jadra verzie 2.2.10
uloľíte do `/usr/local/src'. Ako superuľívateµ vytvorte adresár
`/usr/local/src' a zmeňte jeho vlastníka na Váą normálny účet.
Zalogujte sa na svoj účet a prejdite do adresára, kde chcete ma»
zdrojové texty jadra ()(`cd /usr/local/src'), rozbaµte archív (`tar
xzf /usr/src/kernel-source-2.2.10.tar.gz') a choďte do tohto adresára
(`cd kernel-source-2.2.10/'). Urobte konfiguráciu jadra príkazom
`make xconfig' v prostredí X11 alebo `make menuconfig'. Prečítajte si
nápovedu a pozorne vyberajte z ponúkaných moľností. Pokiaµ si v
niektorom bode nebudete vedie» rady, je väčąinou vhodnejąie zariadenie
do jadra vloľi». Voµby, ktorým nerozumiete a ktoré sa nevz»ahujú k
hardvéru, radąej nechajte na prednastavených hodnotách. Nezabudnite
do jadra zahrnú» "Kernel daemon support (tj. automatické vkladanie
modulov)" v "Loadable module support", ktoré prednastavené nie je,
Debian túto sluľbu predpokladá.
Príkazom `/usr/sbin/make-kpkg clean' prečistíte strom zdrojových
textov a nastavenie balíku `kernel-package'.
Kompiláciu jadra naątartujete príkazom `fakeroot /usr/sbin/make-kpkg
--revision=custom.1.0 kernel_image'. Číslo verzie ``1.0'' si môľete
zvoli» podµa vlastnej úvahy, slúľi na Vaąu orientáciu v pripravených
balíkoch. Kompilácia zaberie trochu času, záleľí na výpočtovom výkone
Váąho počítača.
Keď kompilácia skončí, jadro nainątalujete ako kaľdý iný balík. Ako
root napiąte `dpkg -i
../kernel-image-2.2.10-<subarch>_custom.1.0_m68k.deb'. <subarch> je
voliteµné upresnenie architektúry, , ktoré ste zadali pred kompiláciou
jadra. `dpkg -i kernel-image...' nainątaluje jadro spolu so
sprievodnými súbormi. Ide napríklad o súbory `System.map', ktorý je
uľitočný pri dohµadávaní problémov v jadre a `/boot/config-2.2.10'
obsahujúci konfiguračný súbor jadra. Behom inątalácie balíku
`kernel-image-2.2.10' sa spustí program `lilo' a obnoví sa zavádzací
záznam na disku. Pokiaµ ste vytvorili balík s modulmi, je potrebné ho
tieľ nainątalova».
Teraz môľete spusti» systém znova s novým jadrom. Prezrite si výpisy,
ktoré spôsobil predchádzajúci krok, či sa pri inątalácii jadra
nevyskytli problémy a spustite `shutdown -r now'.
Popis balíku `kernel-package' nájdete v adresári
`/usr/doc/kernel-package'.
-------------------------------------------------------------------------------
9. Technické údaje o zavádzacích disketách
------------------------------------------
9.1. Zdrojový text
------------------
Balík `boot-floppies' obsahuje kompletné zdrojové texty a dokumentáciu
k inątalačným disketám.
9.2. Rescue Floppy
------------------
Rescue Floppy je vytvorená so systémom súborov Ext2 (alebo FAT v
závislosti od architektúry) a mala by ís» prečíta» pod operačnými
systémami DOS, Windows a systémami schopnými pripoji» tento systém
súborov (FAT alebo Ext2). Jadro Linuxu sa nachádza v súbore `linux'.
Súbor `root.bin' je programom gzip komprimovaný obraz 1,44 MBytového
súborového systému Minix alebo Ext2, nahráva sa do pamäte a slúľi ako
koreňový zväzok súborov.
9.3. Výmena jadra
-----------------
Pokiaµ potrebujete na záchrannej diskete iné jadro, musíte vytvori»
jadro Linuxu podporujúce:
* prvotný ramdisk,
* systémy súborov FAT, Minix a EXT2,
* programy vo formáte ELF.
Nakopírujte nové jadro do súboru `linux' na Rescue Floppy a potom
spustite skript `rdev.sh', ktorý je na diskete. Alternatívne, na BVM
a Motorola VMEbus systémoch musíte pouľi» nástroj `vmelilo' so súborom
`vmelilo.conf' nachádzajúcim sa v adresári `/etc' na diskete.
Tieľ budete chcie» nahradi» súbor `modules.tgz' na Driver Floppies.
Tento súbor jednoducho obsahuje tar súbor zbalený `gzip'-om obsahujúci
`/lib/modules/<kernel-ver>'; vytvorte ho z koreňového systému súborov
takľe čelné adresáre sú tieľ v tar súbore.
9.4. Inątalačné diskety pre základný systém
-------------------------------------------
Instalačné diskety majú 512 bytovú hlavičku, za ktorou je archív tar
komprimovaný pomocou programu gzip. Keď odstránite hlavičky a spojíte
ostávajúce časti, vznikne komprimovaný tar archív obsahujúci základný
systém, ktorý sa inątaluje na pevný disk. Akonáhle je archív
nainątalovaný, musíte prejs» v menu ``Konfigurova» základný systém'' a
ďaµąie menu pre nastavenie siete, jadra operačného systému a modulov,
aby bol systém pouľiteµný.
-------------------------------------------------------------------------------
10. Administratívne záleľitosti
-------------------------------
10.1. O tomto dokumente
-----------------------
Tento dokument je napísaný v SGML, s pouľitím DTD ``DebianDoc''.
Výstupné formáty sú generované programami z balíku `debiandoc-sgml'.
Pre zvýąenie spravovateµnosti tohto dokumentu, pouľívame mnoľstvo
vlastností SGML, ako entity a označené sekcie. Tieto hrajú úlohu
premenných a podmienok v programovacích jazykoch. SGML zdroj tohto
dokumentu obsahuje informácie pre kaľdú architektúru -- označené
sekcie sú pouľité na izolovanie istých častí textu ako ąpecifické pre
architektúru.
10.2. Ako prispie» k návodu
---------------------------
Problémy a vylepąenie týkajúce sa tohto dokumentu zasielajte formou
bug reportu (hlásenie o chybe) v balíku `boot-floppies'. Prečítajte
si popis balíku `bug' alebo dokumentáciu na Debian Bug Tracking System
(http://www.debian.org/Bugs/). Je dobré najprv skontrolova» v
databáze open bugs against boot-floppies
(http://www.debian.org/Bugs/db/pa/lboot-floppies.html), či uľ závada
nebola ohlasená. Pokiaµ rovnakný problém nájdete medzi neuzavrenými
chybami, môľete doplni» existujúci popis o Váą poznatok zaslaním
správy na adresu <XXXX@bugs.debian.org>, kde <XXXX> je číslo uľ
nahláseného problému.
Prosíme Vás, aby ste _nekontaktovali_ autorov tohto dokumentu priamo.
Existuje diskusná skupina balíku `boot-floppies', ktorá je zameraná aj
na tento manuál. Jeho adresa je <debian-boot@lists.debian.org>.
Návod, ako sa do skupiny prihlási» je na Debian Mailing List
Subscription (http://www.debian.org/MailingLists/subscribe), správy sú
dostupné z archívu na Debian Mailing List Archives
(http://www.debian.org/Lists-Archives/).
10.3. Hlavní spoluautori
------------------------
K tomuto dokumentu prispelo veµa pouľívateµov a vývojárov Debianu.
Spomeňme aspoň Michaela Schmitza (m68k), Franka Neumanna (je autorom
Debian Installation Instructions for Amiga
(http://www.informatik.uni-oldenburg.de/~amigo/debian_inst.html)).
Ďalej to sú Arto Astala, Eric Delaunay (SPARC) a Stéphane Bortzmeyer
(veµa opráv a textu)
Uľitočné informácie napísal Jim Mintha HOWTO for network booting
(http://www.geog.ubc.ca/s_linux/howto/netboot.html). Prínosné môľu
by» Debian FAQ (http://www.debian.org/doc/FAQ/), Linux/m68k FAQ
(http://www.linux-m68k.org/faq/faq.html), Linux for SPARC Processors
FAQ (http://www.ultralinux.org/faq.html), Linux/Alpha FAQ
(http://www.alphalinux.org/faq/FAQ.html) a ďaµąí. Uznanie patrí aj
µuďom, ktorí tieto voµne dostupné a bohaté zdroje informácií spravujú.
10.4. Slovenský preklad
-----------------------
Tento dokument môľe by» ąírený za podmienok uvedených v GNU General
Public License. Vlastníkom autorských práv prekladu je Miroslav Vaąko
<vasko@debian.cz> (lokalizácia spúą»acích diskiet a inątalačného
programu, preklad tohto dokumentu; ďalej preklad manuálu k programu
dselect a release notes).
Pri preklade týchto dokumentov som čerpal z českých prekladov a
anglických originálov. Autormi českých prekladov sú - Pavel Makovec
<pavelm@debian.cz> (lokalizácia spúą»acích diskiet a inątalačného
programu), Jiří Maąík <masik@debian.cz> (preklad tohto dokumentu) a
Vilém Vychodil <vychodiv@alpha.inf.upol.cz> (''Úvod do programu
dselect'',''Release notes'', ''Manuál k programu cfdisk'').
10.5. Ochranné známky
---------------------
Vąetky ochranné známky sú majetkom ich vlastníkov.
-------------------------------------------------------------------------------
Inątalácia systému Debian GNU/Linux 2.2 na architektúre Motorola 680x0
Bruce Perens
Sven Rudolph
Igor Grobman
James Treacy
Adam Di Carlo
verzia 2.2.19, 22 November, 2000